Pripájame zoznam poslancov, ktorí ju podporili: Tomáš Lehotský, Ondrej Dostál, Ján Benčík, Peter Osuský, Juraj Krúpa, Vladimír Ledecký, Jana Bittó Cigániková, Marek Hattas, Peter Cmorej, Karol Galek, Mária Kolíková, Jana Žitňanská, Tomáš Valášek, Alojz Baránik, Ján Mičovský, Miroslav Kollár, Vladimíra Marcinková, Jarmila Halgašová, Anna Mierna, Monika Kozelová, Anna Remiášová, Dominik Drdul, Michal Luciak, Richard Nemec, Kristián Čekovský, Branislav Gröhling, Ján Oravec, Peter Pollák, Michal Šipoš, Anna Andrejuvová, Peter Kremský, Ján Kerekréti, Zita Pleštinská, Peter Liba, Juraj Šeliga, Jaromír Šíbl, Marcel Mihalik.

A tu je reakcia Eduarda Chmelára v plnom znení:

Vyzývať na zákaz Rusov na olympiáde je v priamom rozpore s myšlienkou olympijského prímeria

Tridsať sedem poslancov parlamentu z OĽaNO, SaS a strany Za ľudí dnes vyzvalo Slovenský olympijský a športový výbor, aby odmietol účasť ruských a bieloruských športovcov na Letných olympijských hrách v Paríži. Ich list považujem nielen za tragické nepochopenie základnej olympijskej myšlienky, ale aj bezočivú urážku našich športovcov, ktorí dosiahli svetové úspechy. Tvrdiť, že „hlavným cieľom športových úspechov v komunistickom Československu bolo zakryť nízku životnú úroveň“ je nepríčetným útokom na našich olympijských víťazov Ondreja Nepelu, Antona Tkáča, Jozefa Pribilinca, Miroslava Mečířa, Jána Zachara, Júliusa Tormu, Pavla Schmidta, Stanislava Semana, Františka Kunza, ale aj Věru Čáslavskú a ďalších. Ako si môžu dovoliť povedať niečo také tieto nuly z poslaneckých lavíc, ktoré v živote nič nedokázali?! Vo svojej argumentácii sa však nechcem oprieť len o podobné scestné výroky poslancov, dokonca ani o fakt, že viacerí signatári tejto výzvy (Ondrej Dostál, Ján Benčík, Peter Osuský, Mária Kolíková, Tomáš Valášek, Zita Pleštinská, ale aj ďalší) podporovali agresívne vojny USA a nič také ako vylúčenie amerických športovcov z olympijských hier vtedy nežiadali. Podstata je niekde úplne inde.

Zmyslom a základnou myšlienkou olympijských hier je spojiť celý svet v mierovej súťaži. Túto mierovú misiu stelesňujú na olympiáde športovci, keď dávajú bokom rozpory, ktoré rozdeľujú svet. Tvrdo medzi sebou súťažia o najvyššie ocenenie, a pritom spolu mierumilovne a priateľsky žijú v olympijskej dedine. Práve to robí z olympijských hier silný symbol mieru. Mier však znamená oveľa viac ako iba nevšímať si rozdiely. Mier znamená vytvorenie lepšieho sveta, v ktorom môže byť úspešný každý, v ktorom sa s každým zaobchádza rovnako a v ktorom akékoľvek formy diskriminácie nemajú miesto. Na olympiáde sú si všetci rovní bez ohľadu na národnosť, farbu pleti, sociálny pôvod, pohlavie, sexuálnu orientáciu alebo politické presvedčenie – tak, ako je to zakotvené v Olympijskej charte. Športovci tento princíp uvádzajú do života práve počas hier a inšpirujú tým miliardy ľudí na celom svete.

Rešpektujúc túto rovnosť a poháňaní záväzkom solidarity, bez ktorej sa nedá budovať trvalý mier, Medzinárodný olympijský výbor vytvoril na olympiáde v Riu 2016 vôbec prvý olympijský tím zložený z utečencov. Po prvý raz v dejinách olympiády súťažili utečenci bok po boku s národnými tímami, vysielajúc tým posolstvo nádeje a začlenenia všetkým ľuďom, ktorí stratili domov a vlasť. Keďže nemajú žiadny národný tím, do ktorého by mohli patriť, žiadnu vlajku, za ktorou by pochodovali, žiadnu hymnu, ktorú by im mohli hrať a žiadny domov, za ktorý by mohli hrať, privítali organizátori športovcov utečencov na olympijských hrách s olympijskou vlajkou a olympijskou hymnou. Dali im domov v olympijskej dedine. Olympijským posolstvom tohto emotívneho momentu bolo: ste našimi blížnymi a ste obohatením našej olympijskej komunity. To, čo platí pre nich, platí aj pre ostatných členov olympijského spoločenstva. MOV je globálna organizácia. Preto podporuje aj olympijské komunity v Afganistane, Iraku, Jemene a v mnohých ďalších krajinách postihnutých vojnami a konfliktmi na celom svete. To platilo aj v mnohých ďalších konfliktných situáciách, ako boli vojny na kórejskom polostrove, vo Vietname, Arménsku, Azerbajdžane, bývalej Juhoslávii atď. Nevšimol som si, že by spomínaní horliví slovenskí politici chceli vylúčiť z hier USA, aby podporili irackých športovcov, že by chceli vylúčiť Izrael, aby podporili palestínskych športovcov, že by chceli vylúčiť Saudskú Arábiu, aby podporili jemenských športovcov.

Takúto politickú propagandu Medzinárodný olympijský výbor nerobí. Namiesto toho prostredníctvom športu stavia mosty medzi ľuďmi a národmi, a otvára dvere k lepšiemu porozumeniu, zmiereniu a mieru medzi nimi. Samozrejme, olympijské hry nedokážu zabrániť vojnám. Nedokážu vyriešiť všetky politické, sociálne a kultúrne výzvy v našom svete. Ale môžu byť príkladom, ktorý pomáha vytvárať svet, v ktorom všetci rešpektujú rovnaké pravidlá pre všetkých. Ako upozornil prezident Medzinárodného olympijského výboru Thomas Bach, sme svedkami postupného vzniku nového svetového poriadku a už dnes vidíme, že tento poriadok bude viac rozdeľovať ako ten, o ktorý sa usilujeme. Práve preto však chceme spolu so všetkými ľuďmi dobrej vôle aspoň skromne prispieť k mieru zjednotením celého sveta na mierových olympijských súťažiach. V tejto rozhádanej dobe nie sme sami, kto hľadá spoločné puto ľudstva. Miliardy ľudí na celom svete túžia po mieri. Dnes už aj každý politik tvrdí, že chce mier. Ale nie každý pracuje v jeho prospech.

Výzva poslancov NR SR ide proti duchu toho, o čo sa usilujú olympijské hry. Ich základnou pointou je olympijské prímerie – tradícia, ktorá siaha až do roku 776 pred Kristom. Cieľom moderného olympijského prímeria je podľa rezolúcie Valného zhromaždenia OSN z 25. októbra 1993 okrem iného aj 1) vytvorenie príležitosti na dialóg a zmierenie a 2) využitie športu na nadviazanie kontaktov medzi bojujúcimi komunitami v konflikte. Ako k napĺňaniu týchto olympijských ideálov prispieva agresívna a nenávistná výzva koaličných poslancov NR SR? Ako sa opovažujú odvolávať sa na olympijskú myšlienku mieru, keď ju buď skresľujú alebo jej vôbec nerozumejú? Namiesto toho by urobili najlepšie, keby vyzvali vládu Slovenskej republiky, aby sa dôrazne a dôsledne zasadila o olympijské prímerie počas konania budúcoročnej olympiády. Áno, o prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou – teda o niečo, o čom nechcú ani počuť. Jedine to môže naplniť olympijskú myšlienku. Presadzovať kolektívnu vinu a šovinistický zákaz účasti ruských a bieloruských športovcov je priamym popretím myšlienky olympijského prímeria. Veď ani Adolf Hitler si nedovolil vylúčiť Afroameričanov a Židov z olympijských hier v Berlíne roku 1936, hoci ich považoval za úhlavných nepriateľov! Nech sa koaliční poslanci spamätajú a uvedomia si, na aké tradície xenofóbie a šovinizmu nadväzujú. Alebo nech s týmto slovníkom a týmito zámermi neberú slovo mier do úst.