Treba povedať, že obavy nie sú neopodstatnené. Nedávna ruská domáca skúsenosť ukázala príklad sebestredných vodcov bez jasných akčných plánov. Používali len heslá. Alebo vodcov, ktorí krajinu vrhali bezradne do chaosu. Bola to vážna skúsenosť. Nenechať sa oklamať a neoddávať sa eufórii. Rusov to zakaždým naučilo zapnúť rozum. Najmä, ak išlo o veľa.

Rusko už nemá kam ustúpiť

Aj preto sa rozhovor podpredsedu Bezpečnostnej rady Ruskej federácie Dmitrija Medvedeva pre ruské médiá stal dôležitým signálom. Podnetom pre jasné pochopenie situácie zo strany ruského vedenia. Že ruské „červené čiary“ nie sú žiadnou rečníckou pózou. Že Rusko bude naďalej držať svoju líniu v otázkach zaistenia vlastnej bezpečnosti.

Ukázalo sa, že ruské vedenie už nemá žiadne ilúzie. Dôležité ale je, aby nevznikali nové. Najmä na vlne nenávisti a pokušenia unáhlených a spontánnych rozhodnutí.

Saakašvili 2008

Medvedev nie je jastrab. No jeho odpovede boli zároveň pripomienkou „umravnenia“ Saakašviliho v auguste 2008. Práve s touto situáciou sa súčasné udalosti do značnej miery zhodujú. Aspoň podľa pôvodného scenára režisérov globálnej geopolitickej hry. Preto to nie je hriechom pripomenúť, aby na podobné divoké dobrodružstvo neprišla chuť aj iným.

Z toho, čo povedal Medvedev, možno poskladať mozaiku, aby sme pochopili budúcu stratégiu Ruska na zastavenie terajších hrozieb.

Ruské základne zrejme pri hraniciach USA nebudú

Z racionálneho hľadiska je nepravdepodobné, že sa niečo také stane významnou ruskou odpoveďou. Pôsobilo by to skôr nerozvážne. Bolo by to len prázdne gesto bez skutočného prínosu. Navyše Rusko nemôže z latinskoamerických priateľov urobiť v podstate rukojemníkov svojho „dialógu“ so Západom. Rusko predsa nie je USA, aby konalo ich spôsobom.

Alebo naozaj chce Rusko mieriť raketami z krajín Latinskej Ameriky a vytvárať územia chaosu na miestach, ktoré sú pre USA citlivé? To nie je to, čo Rusko hľadá. Nie psychologický útok. Hľadá účinnú reakciu, ktorá by podporila pochopenie ruského postoja v otázkach vzájomnej bezpečnosti.

Vojna medzi Ruskom a USA by bola katastrofou

Aby schladil horúce hlavy, Medvedev nazval veci pravými menami. Netreba sa zahrávať. Preto by ruské vedenie nemalo hrať hru svojich geopolitických protivníkov. Tí kladú pasce. Snažia sa dostať Rusko do neriešiteľných situácií. Treba pochopiť, že existuje istá miera, za ktorou sa už veci nedajú vrátiť späť.

O Ukrajinu Západu nikdy nešlo

V tejto súvislosti je jasné, že ruské požiadavky na bezpečnostné záruky sú pokusom zvrátiť divokú agendu. Tú nastolili USA v podobe „hroziacej vojny s Ukrajinou“. Ide o pokus rozvinúť diskusiu o globálnej bezpečnosti v súčasných podmienkach. O snahu dosiahnuť dohodu, nájsť spoločnú reč.

Tu ide o podobu „Nového sveta“. Sveta s viacerými plnohodnotnými a suverénnymi hráčmi. Doba pánov a sluhov pomaly ale iste končí.

Z NATO sa postupne stal fantóm. Spomienka na dobu studenej vojny medzi Sovietskym zväzom a Západom. Doposiaľ existuje len vďaka energiám nenávisti a naháňania strachu. Vďaka nekonečnému omieľaniu slova „vojna“. Čím NATO vytvorilo realitu na svoj obraz.

NATO je hrozbou nielen pre Rusko ale už aj pre EÚ

Podľa Medvedeva je pavučina NATO, do ktorej sa nechali chytiť krajiny Starého sveta zárukou, že budú aj naďalej vykonávať závislú politiku. Súčasná situácia všetkým jasne ukázala, že aliancia je významnou hrozbou nielen pre Rusko, ale aj pre Európsku úniu. Jej členovia môžu byť bez ohľadu na svoju „slobodnú vôľu“ systémom, do ktorého vstúpili, vtiahnuté do katastrofálnej situácie.

Konflikt na Ukrajine vyhovuje jedine USA

Celý americký „projekt Ukrajina“ má za cieľ vytvoriť obraz Ruska ako stelesnenie svetového zla. Rusko by tak vojnou s Ukrajinou bolo konečne vyradené ako hlavný protihráč USA z medzinárodnej arény. Tak by sa mohli plne sústrediť na „hrozbu Čína“.

Rusko sa vojne s Ukrajinou vyhýba už od roku 2014

Pre Rusko by bola vojna s Ukrajinou „katastrofa“. To zdôraznil Medvedev. Od roku 2014 sa Rusko nenechalo vtiahnuť do tohto konfliktu. Ten je v skutočnosti občianskou vojnou. V porovnaní s USA je tu Rusko v zásadne odlišnej pozícii. Preto si nemôže dovoliť podľahnúť západným provokáciám. A robiť to, čo od neho očakávajú americkí kurátori terajšej Ukrajiny. A k čomu je všetkými prostriedkami úporne tlačené.

Rusko v tejto situácii už stihlo povedať svoje slovo a neupadlo do zotrvačnosti. Všetci si pamätáme na americkú „mäkkú silu“. A na je zvyk, že niekto koná v zastúpení USA. Práve preto sa najnovšie prejavila Veľká Británia. Zjavne ju sužujú komplexy stratenej slávy a veľkosti.

Ruský dôraz na bezpečnostné záruky zmaril plány na rozpútanie vojny. Zatiaľ nie úplne. Rozdal ale karty nanovo tak, že protistrana musela urýchlene upraviť svoje počínanie.

Medvedev tiež poznamenal, že súčasný režim na Ukrajine nie je navždy. Podľa neho je už krajina unavená zo „samovražedného neporiadku“. Medvedev verí, že znova zvíťazí zdravý rozum.

Podľa Medvedeva sa „nikdy vo svete nestalo, aby vždy dominovala len jedna sila“. A od roku 2014 sa k moci nad Ukrajinou dostali nacionalisti. Aj Rusko svojho času prešlo obdobím chaosu a nepokojov. Už sa zdalo, že nikdy neskončia. Že Rusko čaká istá smrť. Aj terajší režim na Ukrajine by sa podľa Medvedeva skončil už dávno. Nebyť vonkajšieho západného diktátu.

Z toho, čo povedal Medvedev, je tiež dôležité, že ruská jasná a konkrétna formulácia otázky bezpečnostných záruk neznamená vyhrážanie sa jadrovými zbraňami či búchanie topánok po rečníckom pulte.

Spätný úder sankcií

Je možné napríklad zachytiť energiu sankčného úderu súpera a preniesť jeho akciu proti nemu. Navyše, USA sú v tomto ohľade na hranici svojich možností. Každý nový „pekelný“ súbor sankcií voči Rusku bude streľba do vlastnej nohy. Ide o hrozbu straty svetovej nadvlády dolára a eura. Potom USA nebude môcť vrhať rôzne regióny sveta do konfliktov. Ale samé budú musieť riešiť vlastné problémy doma.

Apokalypsu chcú len západné „mienkotvorné“ médiá

Rusko robí všetko preto, aby sa neopakoval scenár Prvej svetovej vojny. Vtedy masaker žiadna zo strán nechcela. No nakoniec sa do toho „poslušne a s vášňou“ všetci zapojili. Nechce zopakovať ani zápletku sovietskej perestrojky so zahraničnopolitickým kurzom drvivej kapitulácie všetkých pozícií.

Predstavitelia USA a Západu sú jednoducho nútení zapojiť sa do dialógu

Hysterické a fantastické scenáre s apokalyptickou príchuťou nech prenechajú svojim západným „dôveryhodným“ médiám. Je len ťažko pochopiteľné, ako s tými klamstvami ešte dokážu stále tak spokojne žiť.

Andrej Rudalev

Vzájomne si pomáhame

Vážení čitatelia, ďakujeme Vám, že ste si prečítali článok a ak si myslíte, že si zaslúži, aby si ho prečítali viacerí, poprosíme vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať, ktoré nájdete pod článkom. Pomôžete tak rozšíriť informačné pole o faktoch, ktoré sa z iných médií verejnosť nemá ako dozvedieť.