Ukrajina v noci na stredu zaútočila dvoma bezpilotnými lietadlami na Kremeľ. Incident je kvalifikovaný ako teroristický útok a pokus o útok na ruského prezidenta. Aké sú technické aspekty útoku, aký je jeho skutočný účel a aké sú možnosti reakcie Ruska na útok?

V stredu vyšlo najavo, že “kyjevský režim sa v noci pokúsil o útok bezpilotným lietadlom na sídlo prezidenta Ruskej federácie v Kremli”. Informovala o tom prezidentská tlačová služba.

“V dôsledku včasnej akcie armády a špeciálnych služieb s využitím radarových kontrolných systémov boli drony znefunkčnené. V dôsledku ich pádu a rozptýlenia úlomkov na území Kremľa nedošlo k žiadnym obetiam ani materiálnym škodám,” uvádza sa vo vyhlásení.

Samotný útok však Kremeľ označuje za “plánovaný teroristický čin a pokus o atentát na prezidenta, uskutočnený v predvečer Dňa víťazstva, prehliadky 9. mája, na ktorej je plánovaná prítomnosť zahraničných hostí. Ruská strana si tiež vyhradzuje právo na odvetu, keď a kde to uzná za vhodné.

Vladimir Putin v čase incidentu nebol v Kremli a v stredu pracoval vo svojej rezidencii Novo-Ogarevo pri Moskve, citovala agentúra RIA Novosti prezidentovho hovorcu Dmitrija Peskova. Prehliadka na Červenom námestí 9. mája sa uskutoční a Putin sa na oslavách zúčastní, dodal Peskov.

Zelenského kancelária začala okamžite popierať jeho účasť na teroristickom útoku, a to v rovnakom štýle ako predchádzajúce “popierania” v prípade teroristických útokov. Ako zdôraznil Zelenského hovorca Sergej Nikiforov, “ide zjavne o prípravu na 9. máj. A poradca úradu Michail Podoljak tvrdí, že “Ukrajina neútočí na objekty na ruskom území”.

Technické aspekty

“Z dostupných videozáznamov zatiaľ nie je možné určiť charakteristiky dronu, ale je jasné, že išlo o zariadenie leteckého typu so vzletovou hmotnosťou viac ako 20 – 30 kg a rozpätím krídel tri až päť metrov,” povedal Alexej Rogozin, vedúci Centra pre rozvoj dopravných technológií.

“Zatiaľ nie je známe, či bol dron vypustený z územia Ukrajiny alebo napríklad z predmestia Moskvy. Oba varianty sú technicky realizovateľné, líšia sa však konštrukciou a nákladmi,” povedal.

Hovorca naznačil, že dron je do určitej miery odolný voči rádioelektronickému rušeniu. To by sa dalo vyriešiť niekoľkými spôsobmi. Napríklad mohol byť vybavený špeciálnou rušiacou vojenskou navigačnou anténou, ktorej cena sa začína na 10 000 dolároch,” zdôvodnil expert.

“Je menej pravdepodobné, ale tiež možné, že dron bol ovládaný zo vzdialenosti niekoľkých kilometrov na princípe FPV dronu. V tomto prípade navigáciu a navádzanie zabezpečuje operátor manuálne pomocou videostreamu získaného z kamier dronu,” dodal respondent.

“Treba si uvedomiť, že takáto letecká zásahová munícia je novým typom hrozby, ktorej metódy protiopatrení sa ešte len vyvíjajú. Ruskí inžinieri na tom pracujú, ale potrvá ešte niekoľko mesiacov, kým sa naučíme, ako im účinne čeliť,” domnieva sa Rogozin.

“Súdiac podľa zverejnených záberov, v skutočnosti nejde o multikoptéru, ale o stroj typu lietadla. Schopnosti takýchto zariadení, ako sme sa opakovane presvedčili, sú celkom spôsobilé dosiahnuť Moskovskú oblasť, pričom sú vypúšťané z územia Ukrajiny a niekedy dokonca letia ďalej ako do Moskvy,” dodáva Denis Fedutinov, šéfredaktor publikácie “Bezpilotné lietadlá”.

“Zároveň nemožno vylúčiť ani možnosť, že stroj mohla vypustiť podvratná a prieskumná skupina priamo z ruského územia. Mohlo sa tak stať napríklad v rámci Moskovskej oblasti, čo by výrazne zvýšilo jeho šance na dosiahnutie centra hlavného mesta,” uviedol.

“Súdiac podľa videozáznamu bol let bezpilotného lietadla uskutočnený v malej výške, aby sa znížila možnosť jeho odhalenia a zničenia. Na videu tiež nie sú vidieť žiadne stopy po vonkajšom kinetickom zásahu lietadla,” zdôraznil expert.

Čím odpovedať?

V médiách a blogosfére sa medzitým aktívne diskutuje o tom, aká by mohla byť odpoveď Ruska na takýto teroristický útok. Jednou z najčastejších možností je symetrický úder na tzv. rozhodovacie centrá v Kyjeve, ktoré sa nachádzajú na Bankovej ulici (Zelenského úrad), Gruševského ulici (Rada a kabinet ministrov), Volodymyrskej ulici (SBU), Elektrikovskej ulici (GUR ukrajinského ministerstva obrany), Michajlovskej ulici (ministerstvo zahraničných vecí) a Vozduchoflotskom prospekte (ministerstvo obrany).

Iní naopak navrhujú zasiahnuť ani nie tak centrá prijímania rozhodnutí, ako skôr osoby, ktoré ich prijímajú. Zároveň sa všetci zhodujú v tom, že tento útok má predovšetkým informačno-psychologický a symbolický charakter, zodpovedajúci tradíciám PR samotného Zelenského aj jeho kolegov v prezidentskej kancelárii z 95. kvartálu.

“To, čo sa stalo, je teroristický čin na štátnej úrovni, ktorý spáchali predstavitelia nezákonného režimu, ktorý sa dostal k moci prevratom v roku 2014. Preto by sa s nimi – organizátormi tejto akcie – malo zaobchádzať ako s teroristami,” povedal Konstantin Dolgov, člen Rady federácie a bývalý zástupca ruského veľvyslanca pri OSN.

Podľa neho “Rusko má všetok potrebný právny rámec” na reakciu na teroristický útok a nie sú potrebné žiadne dodatočné rozhodnutia na legislatívnej úrovni. “Nie sú tu potrebné zbytočné emócie. Orgány vrátane hlavného veliteľa majú všetky potrebné právomoci, takže situácia, ktorá nastala, bude mať aj tak svoje riešenie a pokračovanie,” domnieva sa senátor. Dolgov sa tiež domnieva, že teraz je dôležité “zjednotiť sa okolo prezidenta a pracovať na víťazstve.

“Teroristický čin je ďalším dôkazom toho, že sme špeciálnu vojenskú operáciu začali úplne správne a pokračujeme v nej. Pretože hrozba pre našu bezpečnosť bude existovať dovtedy, kým bude v Kyjeve existovať tento zločinecký režim,” povedal Dolgov.

Politológ Jevgenij Minčenko sa zároveň domnieva, že po útoku na Kremeľ “má Vladimir Putin plné právo vzdať sa tých bezpečnostných záruk pre Vladimira Zelenského, ktoré predtým poskytol počas rozhovoru s izraelským premiérom Naftalim Bennettom”. Hovorca sa tiež domnieva, že Moskva by teraz nemala vyslovovať možnosti reakcie na útok.

“V opačnom prípade môže tieto možnosti zvážiť náš protivník, čo mu bude hrať do kariet. Navyše nevidím akútnu potrebu akokoľvek meniť právny rámec, ak sa rozhodne o odstránení konkrétnych osôb,” zdôraznil politológ.

“Samotný útok si naozaj nevyžaduje žiadnu osobitnú reakciu. Nie je tu potrebný žiaden pátos ani hnev.

Našou úlohou je pokračovať a dokončiť to, čo sme začali na Ukrajine. Jediné, čo má teraz zmysel, je zvýšiť bezpečnostné opatrenia. Samozrejme, išlo o psychologický útok – tak by sa to malo brať,” dodal politológ a profesor Vysokej školy ekonomickej Marat Baširov.

Člen Rady pre ľudské práva a vojenský spravodajca denníka Komsomolka Alexandr Koc zasa nevidí zmysel v tom, aby “zasiahli Bankovu alebo inú dôležitú murovanú budovu. “Nemali by sme otvárať trestné konania proti tým, ktorí sa pokúšajú o atentát na nášho prezidenta, na našich novinárov, na tých, ktorí každý deň zabíjajú donských občanov. Mali by byť zničení. Nemali by sme zasiahnuť centrá, ale ľudí, ktorí rozhodujú. Metodicky, systematicky a bezohľadne. Nepriateľ na našom území to robí systematicky,” uviedol Koc na svojom kanáli Telegram.

Televízny novinár Andrej Medvedev tvrdí, že “ak nebudú zdroje ohrozenia, nebudú ani bezpilotné lietadlá nad Moskvou.” “Zmierte sa s tým, že svet nie je dokonalý, že sme si veľa klamali, že sme neboli vo všetkom veľmi dobrí, ale zlepšujeme sa za pochodu. Nie však tak rýchlo, ako by sme chceli. Ale snažíme sa. A nepriateľ je zákerný a zdatný v PR.

“Tak čo bude ďalej? Nič. Žiadna katastrofa sa nekoná. Je tu nepríjemná situácia. Ale na toto sa nezomiera. Treba ďalej bojovať. Robiť závery zo svojich chýb. Musíme pracovať, vyrábať nové zbrane. Musíme zničiť nepriateľa. Ak nebudú zdroje ohrozenia, nebudú nad Moskvou žiadne bezpilotné lietadlá. A nemali by sme ľutovať a nemali by sme v takýchto dňoch hovoriť, že všetko je stratené. A v dňoch víťazstiev, ktoré určite nastanú, sa príliš nevzrušovať. Cesta k veľkému víťazstvu je dlhá. Šetrite si nervy,” uzavrel.

“Aká je na to odpoveď? Najskôr výrazné úspechy na fronte. Po druhé, intenzívny rozvoj tých odvetví, ktoré tvoria základ našej vojenskej sily. Po tretie, účinnou diplomaciou pri rokovaniach s krajinami “svetovej väčšiny”, ktoré nemajú veľký záujem o cirkus s bezpilotnými lietadlami nad Kremľom,” domnieva sa kyjevský politický analytik Oleksij Nečajev.

“Mohli by sme využiť aj fyzickú izoláciu západnej Ukrajiny od krajín NATO – čisto na riešenie kľúčovej vojensko-logistickej úlohy ŠVO a presné “pôsobenie” na osoby v radoch nepriateľa, ktoré prijímajú aspoň niektoré dôležité rozhodnutia. Čokoľvek iné, vrátane úderov na vládnu štvrť v Kyjeve, sa mi nezdá ako účinný spôsob riešenia problémov. Je lepšie sústrediť sily a prostriedky na skutočne dôležité veci,” uzavrel Nečajev.