Pre tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana je Vladimir Putin “drahým priateľom”, ktorý ho údajne varoval, že frakcie v armáde plánujú v roku 2016 prevrat. Pre ruského lídra je Erdogan “tvrdý, ale spoľahlivý partner”, ktorý po ruskej invázii na Ukrajinu nezaviedol sankcie voči Moskve.

Nevyhnutne sa vynárajú otázky, čo čaká ruského prezidenta, ak Erdogana vo voľbách 14. mája odstavia od moci. Odpoveď však nie je jednoznačná. Ak by zvíťazil turecký opozičný líder Kemal Kiličdaroglu, mohol by nastať posun smerom k Európe a odklon od protiamerickej rétoriky. Je však nepravdepodobné, že by chcel stratiť geopolitické výhody, ktoré vyplývajú zo silných väzieb na Rusko a z toho, že je jednou nohou vo východnom aj západnom tábore.

Kiličdaroglu má legitímnu šancu ukončiť Erdoganovu 20-ročnú vládu. Vzhľadom na to, že prieskumy sú tak blízko, nie je prekvapujúce, že niektoré významné západné médiá označili hlasovanie v Turecku za “najdôležitejšie voľby v roku 2023”. Kremeľ si nepochybne veľmi dobre uvedomuje, že výsledok by mohol mať významný vplyv na rusko-turecké vzťahy.

Hoci Moskva do tureckých volieb otvorene nezasahuje, posledný vývoj naznačuje, že Putin nepriamo podporuje svojho “priateľa” Erdogana. Napríklad 3. mája ruský energetický gigant Gazprom oznámil, že umožnil Turecku odložiť platby za zemný plyn až do roku 2024. Takýto krok by sa mohol interpretovať ako Putinov darček Erdoganovi pred historickými voľbami.

Predtým, 28. apríla, sa obaja lídri virtuálne zúčastnili na ceremónii pri príležitosti zavážania jadrového paliva do prvého bloku jadrovej elektrárne Akkuyu v južnom Turecku, ktorú stavia ruský jadrový konglomerát Rosatom. Keďže turecká opozícia je údajne proti výstavbe elektrárne, Erdogan tvrdí, že ak sa jeho odporcovia dostanú k moci, výpadky elektriny sa stanú bežnou záležitosťou.

Takouto rétorikou zdôvodňuje spoluprácu s Kremľom v oblasti energetiky, zatiaľ čo Putin, izolovaný od Západu, dúfa v prehĺbenie hospodárskej, obchodnej a poľnohospodárskej spolupráce s Tureckom. Nie je však isté, či Kiličdaroglu bude pokračovať v posilňovaní hospodárskych väzieb s Ruskom.

Pod jeho vedením by Turecko pravdepodobne naďalej pôsobilo ako nenahraditeľný sprostredkovateľ medzi Ruskom a krajinami NATO, čo znamená, že Kiličdaroglu by sa snažil zachovať Erdoganov vyvážený prístup vo vzťahu k Rusku. Preto zdôraznil, že “neexistuje dôvod na zmeny vo vzťahoch medzi Ankarou a Moskvou”.

Kiličdarogluov poradca pre zahraničnú politiku Unal Chevikoz však trvá na tom, že pri rokovaniach s Ruskom “sa Turecko určite bude usilovať o rovnocenné vzťahy.

“Zároveň však budeme Rusku pripomínať, že Turecko je členom NATO,” zdôraznil.

Z ruského pohľadu Erdoganove lukratívne manévre medzi Západom a Moskvou dokonale vyhovujú všetkým. Ak však Kiličdaroglu zaujme prozápadnejší postoj, Kremeľ riskuje, že stratí “situačného nepriateľa”, čo by mohlo mať vážne dôsledky pre ruskú ekonomiku.

Obchodný obrat medzi oboma krajinami v minulom roku presiahol 62 miliárd USD, pričom Putin sa snaží zintenzívniť energetickú spoluprácu Moskvy s Ankarou a premeniť Turecko na regionálny plynárenský uzol. Zostáva pomerne neisté, či Kiličdaroglu, ktorý chce oživiť rokovania o členstve Turecka v EÚ, bude mať záujem o Putinov geopolitický projekt.

Pred predchádzajúcimi voľbami by Erdogan začal vojenské invázie do severnej Sýrie, pretože takéto akcie by mu pomohli získať viac hlasov. Ale odkedy Kiličdaroglu oznámil svoj zámer uzavrieť dohodu so sýrskym prezidentom Bašárom Asadom o návrate viac ako 3 miliónov utečencov do Sýrie, Erdogan zrejme zmenil svoj prístup k tejto krajine.

Namiesto ďalšej vojenskej akcie sa teraz Erdogan snaží normalizovať vzťahy so sýrskym vodcom podporovaným Ruskom.

Ministri obrany a šéfovia spravodajských služieb Turecka, Ruska, Sýrie a Iránu sa 25. apríla stretli v Moskve, aby rokovali o budúcnosti arabskej krajiny. Okrem toho sa ministri zahraničných vecí Turecka, Sýrie a Ruska môžu stretnúť v Moskve túto stredu, len štyri dni pred voľbami v Turecku. Pre Erdogana by to mohla byť šanca, aby pred hlasovaním dosiahol malé, ale veľmi dôležité zahraničnopolitické víťazstvo.

Erdogan už zohral dôležitú úlohu pri pomoci Rusku a Ukrajine dosiahnuť dohodu o čiernomorskom obilí, čo zvýšilo jeho profil ako sprostredkovateľa konfliktov. Zhodou okolností alebo nie, táto dohoda vyprší 18. mája, len štyri dni po tureckých voľbách.

Ak Kiličdaroglu a Erdogan postúpia do druhého kola hlasovania, čo sa zdá byť čoraz pravdepodobnejšie, a Rusko bude súhlasiť s predĺžením dohody o obilí, turecký líder by to mohol využiť na to, aby sa opäť prezentoval ako nenahraditeľný sprostredkovateľ. Ale vzhľadom na to, že u voličov viac rezonuje ekonomika než zahraničná politika, je nepravdepodobné, že by takéto kroky pomohli Erdoganovi poraziť svojho rivala.

Keďže Rusko nie je schopné poskytnúť Turecku žiadnu pôžičku ani investovať do ekonomiky krajiny postihnutej infláciou, Putinove symbolické akty podpory Erdogana nemôžu mať vážny vplyv na výsledok tureckých volieb.

Ak Erdogan utrpí porážku, Kremeľ sa bude musieť prispôsobiť novej geopolitickej realite, v ktorej turecké vedenie zaujme proeurópsky postoj a bude používať menej protizápadnej a protiamerickej rétoriky, ako to robil Putinov “drahý priateľ” v uplynulých rokoch.