Ako uvádza agentúra, ekonomická situácia USA bola zložitá kvôli ropnému embargu zavedenému arabskými krajinami po Vojne Súdneho dňa v roku 1973, kedy Američania podporovali Izrael. Neúspech v rokovaniach ohrozoval nielen finančnú stabilitu USA, ale mohol spôsobiť aj upevnenie kontaktov medzi arabským svetom a ZSSR.
Nakoniec sa podarilo uzavrieť dohodu iba za podmienok utajenia saudských investícií. Bolo rozhodnuté, že vo zverejnenom zozname veriteľov bude Saudská Arábia zlúčená s ďalšími krajinami, ktoré ťažia ropu.
Ministerstvo financií USA odhalilo údaje o investíciách Saudskej Arábie do štátnych obligácií v máji. Obvykle ústredné banky vkladajú do dolárových aktív okolo dvoch tretín celkových rezerv, ale Rijád vložil 116,8 miliárd dolárov. Takéto údaje vyvolali viac otázok ako odpovedí, keďže celkový objem medzinárodných rezerv kráľovstva činí takmer 600 miliárd dolárov.
V apríli Saudská Arábia pohrozila, že rozpredá dlh USA a ďalšie americké aktíva vo výške 750 miliárd dolárov. Tento krok chce Rijád urobiť, ak americký kongres dovolí, aby americké súdy kládli zodpovednosť za teroristické útoky 11. septembra 2001 na Saudské kráľovstvo. Rijád sa tiež už nechal počuť, že teroristické útoky si USA zorganizovali sami, aby mohli začať nikdy nekončiacu vojnu proti terorizmu. Viac sme o tom písali TU.