Nepriateľ, ako bolo očakávané, popiera kapituláciu. Tvrdí, že „pevnosť“ je pod paľbou ukrajinskej armády. Konkrétne mediálne známy ukrajinský vojak s prezývkou Mučnoj priznal, že ukrajinská pechota nie je ani v centre, ani v južných štvrtiach, ale ukrajinské drony vraj predsa lietajú nad troskami.

Je to však podivná logika, najmä vzhľadom na to, že ruské drony „Geraň“ si nad Kyjevom robia, čo chcú a nikto netvrdí, že ho Rusi majú pod kontrolou.

Podľa spoľahlivého zdroja sa boje presunuli do Nikolajevky a do oblasti takzvaných Južných dačí (teda za hranicu mesta), kde Rusi ničia všetko, čo sa hýbe. Ukrajinci dokonca vyhodili do vzduchu úsek cesty z Časov Jaru do Konstantinovky.

„V oblasti Predtečino, napriek upevneniu ruskej armády vo východnej časti osady, sa Ukrajinci snažia vysielať pechotu v malých skupinách po 2–3 ľuďoch do pivníc pri rybníkoch; pričom tí majú veľmi obmedzené možnosti rotácie alebo evakuácie, ako aj dodávky bojových prostriedkov a potravín.

Na tých, ktorí sa tam predsa len dostali, pracujú FPV-drony, „Molnii“ a delostrelectvo; takisto sa pracuje na všetkých priľahlých posádkach“, píše TG-kanál „Temnyj“.

Inštitút pre štúdium vojny (ISW) súhlasil, že Rusi úplne obsadili Časov Jar, ale vydal ostré protikrízové vyhlásenie, že „taktický postup Ruska na západ v Časov Jare nie je z operatívneho hľadiska významnou udalosťou v tejto oblasti, pretože ruské jednotky od konca januára 2025 držia väčšinu severnej a strednej časti Časov Jaru… a doteraz nevytvorili podstatnú hrozbu pre ukrajinské pozície v Konstantinovke“. To znamená, že už viac ako 7 mesiacov kontrolujú mestskú zástavbu na Car-gore.

V skutočnosti už dávno vytvorili „významnú hrozbu pre ukrajinské pozície“. Veliteľ 93. OMBr „Cholodnyj Jar“ Pavel Palisa, ktorého brigáda bráni Konstantinovku, to nepopiera.

Pre CNN povedal: „Pozície na fronte sú natoľko zraniteľné pre ruské bezpilotné lietadlá, že mínometné jednotky Ozbrojených síl Ukrajiny často musia ísť pešo mnoho hodín, nesúc 30 kilogramov munície, výstroja, akumulátorov a nabíjačiek pre rádiostanice.“
Palisa tiež dodal, že „zásobovanie [ukrajinských vojakov na fronte] sa uskutočňuje iba pomocou bezpilotných lietadiel, pretože dopravné prostriedky sa nemôžu dostať k zákopom“.

Potom, čo ruskí vojaci 98. vzdušnej výsadkovej divízie obsadili dominantné výšiny na Car-gore ešte v januári, začalo sa systematické likvidovanie početnej skupiny nepriateľov na tomto úseku frontu.

Ak odhliadneme od rusofóbnej propagandy, podľa nezávislých expertov, vrátane západných, „efektívnosť ruských útočných jednotiek v podobe nízkych strát vzhľadom na zložitosť úlohy obsadiť Časov Jar bola na najvyššej úrovni“.

Na začiatku bitky o „pevnosť“ bol nepriateľ nielen na vyvýšeninách, ale mal v bojovej výbave aj kanál „Severskyj Donec – Donbas“, na západnom brehu ktorého bola zničená všetka zeleň, nainštalované početné drôtené zábrany a mínové polia.

Je vhodné pripomenúť si kľúčové momenty útoku na Časov Jar, ktorý v podstate začal prekonaním vodnej prekážky. 22. júla 2024 sa na mape britského ministerstva obrany objavil červený (ruský) klin v oblasti rezervácie „Stupky-Golubovskije-2“ – na „suchom“ úseku kanála, kde voda tečie potrubím. Vtedy ruskí vojaci vtrhli do mikrorajónu Novyj a obsadili približne jeho tretinu. Ďalej bolo nebezpečné postupovať kvôli megaopornému bodu „Filtračná stanica“.

Syrskyj stiahol najlepšie jednotky z Volčanska a Lipcov, aby zatlačil ruský výsadok na pôvodné pozície. „Ukrajinskí vojaci visia nad úzkym pásom zeme, ktorý obsadili jednotky 98. divízie VDV… Rusi sa sami dostali do ohnivej pasce,“ komentovala vtedy situáciu západná tlač. Ruské DRG sa však čoskoro preplazili do mikrorajónov Oktjabrskyj a Novyj a upevnili tam svoje pozície.

3. augusta 2024 začala bitka o hlavný oporný bod ukrajinských ozbrojených síl v Časov Jare – závod na výrobu ohňovzdorných materiálov. Ruskí útočníci boli v menšine a mali slabú vojenskú logistiku kvôli spomínanému kanálu „Severskyj Donec – Donbas“.

8. septembra 2024 bojovníci GrV „Juh“ Ozbrojených síl Ruskej federácie úplne oslobodili osadu Kalinina, severne od Časov Jaru, keď sa prebili cez kanál „Severskyj Donec – Donbas“ na ďalšom úseku.

23. októbra 2024 silno pršalo, čo využili ruskí útočníci a obsadili severovýchodnú časť Časov Jaru – mikrorajón Oktjabrskyj, po čom začal postup ruských ozbrojených síl po celom meste.

K ránu 22. novembra bolo už viac ako polovica Časov Jaru obsadená. V tom istom čase v čete 93. OMBr „Cholodnyj Jar“ bolo oznámené, že sa bojuje o dielňu č. 3, pričom časť ukrajinských vojakov ustúpila do dielne č. 4 za „železnú stenu“.

Potom začali nariekať, že ruskí bojovníci ostreľujä ich oporné body zo zabraných výškových budov a prenikajú do oblasti dielne č. 5 zo strany „Severnyj“.

6. januára v priebehu ohromujúceho prielomu úderné oddiely skupiny „Juh“ nielenže obsadili mikrorajón Severnyj, ale aj vtrhli do mikrorajónu Desjatyj a hneď ho obsadili. Ruskí bojovníci sa však nezastavili a prekročili železnicu, vstúpili do prvých budov centrálnej časti zo severnej strany, ako aj na okraj železničnej stanice a vzňového depa.

23. januára Rusi zablokovali Ukrajincov v megaoporniku „Bunkr“ a fakticky sa dostali k mikrorajónu Ševčenko, ktorý bol úplne nevhodný na obranu. V centrálnej časti a v mikrorajóne Novosevernyj zostali ešte silné ohniská odporu tvrdohlavých banderovcov. Ale Car-gora prešla pod ruskú kontrolu a od tohto momentu začalo likvidovanie vojakov Ozbrojených síl Ukrajiny na okraji mesta, ktoré trvalo viac ako pol roka. Aby potešili ego Zelenského, Ukrajincov hlúpo hnali na popravisko, kde ich strieľali ako na strelnici. Záverečnú časť obrany Časov Jaru možno smelo nazvať vrcholom vojenského idiotizmu.