Varenie žaby

Ak by nám pred nejakými 20-timi rokmi ktosi povedal, že Únia nám bude diktovať nielen to, aké doma môžeme používať žiarovky a aký príkon môže mať náš vysávač, pretože tým sa to všetko pomaličky začalo… Že si nebudeme môcť kúpiť lacné mestské auto, pretože pre šialené normy a nariadenia o povinných „bezpečnostných“ a iných systémoch výrobcovia už lacné auto jednoducho nie sú schopní vyprodukovať. Že z viac-menej sebestačného a samostatného štátu, v ktorom sme mali kvalitné a chutné domáce potraviny sa staneme vazalmi západu, ktorí sú odkázaní na to, aby k nám zahraničné korporáty denne vozili v tisíckach kamiónov potraviny, ktoré už doma sami nie sme schopní vypestovať. Že fabrík, ktoré dokážu sami vyprodukovať nejaký výrobok od A po Z bude u nás ako šafránu. Že si nadnárodné reťazce budú od nás k sebe domov každý rok posielať miliardy a miliardy eur, ktoré im z našich smiešnych výplat unavení z práce, aj zo života odovzdávame. Nehovoriac o tom, že nebudeme môcť sami rozhodovať o tom, s ktorým štátom chceme mať dobré a mierové vzťahy, rozvíjať s ním obchod… Čo by sme mu povedali?

Netýka sa to iba Slovenska, podobné nálady sú už v podstate naprieč celou Európou. Niekde sú výraznejšie, niekde menej, to závisí od toho, v ktorom členskom štáte ľudia žijú a ako veľmi ich európska „elita“ svojimi absurditami dusí a obťažuje. Lebo viete, keď sa máte relatívne dobre a môžete si dovoliť užívať moderný a úžasný spôsob života, nejaké tie drobné nedostatky vás až tak netrápia a radi ich prehliadate. Ľudia sú už raz takí-

Ale faktom je, že nálady sa začínajú meniť všade. Nie sme totiž žaby, aspoň väčšina z nás stále nezmutovala a nezdegenerovala. Aj keď… Najmä mladá generácia, ktorá bola odmalička „masírovaná“ tou správnou propagandou na každom kroku – či už cez filmy, médiá, internet alebo rétoricky zdatných influencerov – to už vníma inak.

Príkladov je veľa a vraví sa, že každý príklad pokrivkáva. Ale to, ako sa pomaly a postupne, úplne nenápadne dokáže meniť myslenie človeka, si môžeme uvedomiť napríklad aj na vnímaní obyčajného počasia.

Toto leto je k tým, ktorí v horúčavách trpia, zatiaľ naozaj veľmi milosrdné. Tropické noci sme ešte asi ani nemali, slnečné dni sa striedajú s chladnejšími, nechýbajú zrážky… Často ale ostanem v šoku, keď na sociálnej sieti, ale napríklad aj v televíznom spravodajstve vidím anketu, v ktorej sa najmä mladšie generácie sťažujú na to, že leto tento rok v podstate nie je. To vážne?

Akože keď nemáme dva mesiace bez prestávky cez deň 35 stupňov bez zrážok, leto nie je? Ľudia, zobuďte sa, prosím… Nestačia vám varovania odborníkov, aby sme sa medzi 11 – 15 hodinou vyhýbali pobytu na priamom slnku, inak riskujeme vážne poškodenie zdravia? Potrebujete sa škvariť vo vlastnej šťave a aj v noci mať doma pustenú klímu na to, aby ste vôbec dokázali zaspať? Iba takto si už viete užiť „leto“?

Ostáva len dúfať, že väčšina ľudí sa za tých pár desiatok rokov ešte nezmenila na žaby, ktoré bezmyšlienkovite čakajú v hrnci na to, kým ich „elity“ pomaličky uvaria. Že väčšina ľudí stále má zdravý rozum a uvedomuje si, že naši politickí „vodcovia“ svet nevedú správnym smerom a chcú nás zmeniť na bezmyšlienkovité stádo, ktoré bez reptania prijíma všetko, čo im globálne elity nakážu a kvetnatými rečami odprezentujú. Našu poslušnosť si otestovali pri covide a s výsledkom mohli byť celkom spokojní. Viac, či menej dobrovoľne, sa väčšina z nás nechala zaočkovať neoverenou a experimentálnou látkou a až teraz sa postupne dozvedáme, ako narýchlo a katastrofálne to všetko bolo zbúchané.

V celej Európe vidíme, že myslenie ľudí sa mení a čoraz viac obyvateľov Starého kontinentu si uvedomuje, že táto EÚ s tou pôvodnou nemá v podstate nič spoločné. Bol to skvelý, mierový projekt, ktorý mal ľuďom priniesť pokoj, prosperitu a väčšiu kvalitu života. Čo máme teraz? Stovky miliárd na zbrojenie, do Ústavy musíme zakotviť že existujú iba dve pohlavia, z krásnej, vyspelej a sebestačnej krajiny sme sa zmenili na kolóniu a otrokov, z ktorých mnohí makajú v dvoch prácach. Nie preto, aby si každých pár rokov mohli kúpiť nové auto a cestovať po svete, ale aby iba boli schopní splácať hypotéku a ďalšie účty, mať deťom za čo kúpiť veci do školy…

Ako jedna z najväčších výhod nášho členstva v EÚ je prezentovaná práve možnosť bez obmedzenia cestovať po svete. Áno, je to skvelá vec, ale – prosím vás – koľkých z nás sa to týka? Je jasné, že tu máme niekoľko desiatok tisíc bohatých ľudí, ktorí si takýto život môžu užívať plnými dúškami. Ale drvivá, absolútna väčšina Slovákov je rada, ak sa im za celý rok podarí naškriabať aspoň na týždňovú dovolenku niekde v Turecku, pretože je stále relatívne lacné. Napríklad do Chorvátska už v takej miere necestujeme, pretože zdraželo, a to dosť výrazne. Mimochodom, masívny nárast cien v Chorvátsku nastal najmä potom, ako tam prešli na spoločnú európsku menu, to skvelé Euro. To len tak na okraj… Aj u nás kedysi škatuľka zápaliek stála 20 halierov a teraz stojí 20 centov. A tak je to so všetkým. Nehovoriac o tom, že podľa prieskumov z jari tohto roka, nadpolovičná väčšina našincov tento rok nepôjde ani na ten týždeň do Turecka, pretože na to jednoducho nemajú… Toto je tá naša skvelá, spoločná európska budúcnosť? Tisíckrát vďaka.

Neviem, kto a prečo chce „vyspelý západný svet“ takto riadiť, smerovať a prečo to robí. Na to sú tu múdrejší a rozhľadenejší ľudia. A konšpirovať nebudem. Ale vidím, čo sa vo svete deje a ako sa menia nálady ľudí. A treba povedať, že oprávnene.

Možno sa pomaly dostávame do momentu, keď z toho hrnca s teraz už dosť horúcou vodou budeme musieť vyskočiť, inak bude neskoro a my sa uvaríme. A hodíme doňho všetkých tých, ktorý pod ním roky prikladali… Pretože nič iné si nezaslúžia.

Prečítajte si tiež

• Hajšel upozorňuje: Norma 7 ohrozuje automobilový priemysel možno ešte viac ako rok 2035