Kórejskí preživší atómových bômb z druhej svetovej vojny trpia aj po 80 rokoch

Bae Kyung-mi mala päť rokov, keď 6. augusta 1945 Američania zhodili bombu „Little Boy“ na Hirošimu. „Povedala som mame po japonsky: ‚Mama! Sú tu lietadlá!’“ spomína dnes 85-ročná Bae. Krátko nato stratila vedomie, keď sa na ňu zrútil dom. Trosky ju ochránili pred popáleninami, ktoré zabili desaťtisíce ľudí, vrátane jej tety a strýka.

Po návrate do Kórey rodina o zážitkoch mlčala. „Nikdy som manželovi nepovedala, že som bola v Hirošime a som obeťou bombardovania,“ uviedla Bae. „Vtedy sa často hovorilo, že ste si vzali nesprávneho človeka, ak bol preživší atómového bombardovania.“ Jej synovia sa o jej minulosti dozvedeli až v roku 1996, keď sa zaregistrovala v centre pre obete v juhokórejskom Hapcheone. Bae sa obávala, že jej deti zdedia choroby spôsobené radiáciou, ktoré ju prinútili podstúpiť odstránenie vaječníkov a prsníka pre vysoké riziko rakoviny.

Podľa údajov bolo v Hirošime a Nagasaki zabitých alebo zranených asi 740-tisíc ľudí, pričom viac ako 10 percent obetí tvorili Kórejčania, často nútení pracovať v Japonsku počas okupácie. Mnohí preživší čelili diskriminácii. Pamätník pre kórejské obete bol v Hirošime postavený až koncom 90. rokov.

„V tých časoch kolovali nepodložené fámy, že vystavenie radiácii je nákazlivé,“ povedal Jeong Soo-won, riaditeľ centra v Hapcheone. V Južnej Kórei žije podľa odhadov ešte asi 1 600 preživších, z toho 82 v spomenutom centre. Zákon z roku 2016 im priznáva mesačný príspevok približne 72 dolárov, no nepomáha ich potomkom, hoci „mnoho druhých a tretích generácií trpí vrodenými chorobami,“ upozorňuje Jeong.

Preživší v Kórei aj Japonsku tvrdia, že svet sa z tragédie nepoučil. „Z politikov bolo len veľa rečí, ale žiadny záujem,“ povedala Kim Gin-ho, ktorá prežila bombardovanie. Centrum v Hapcheone pripravuje na 6. augusta spomienkovú akciu s nádejou, že tento rok získa väčšiu pozornosť.