Bratislava 12. mája 2019 (HSP/Foto:Pixabay)
O EÚ môžeme hovoriť čokoľvek, ale demokratická rozhodne nie je
Sústava anonymných výborov, ktoré stanovujú pravidlá pre členské štáty – začínajúc od detailných predpisov pre jednotlivé výrobky a končiac pri obmedzeniach daní a štátnych výdajov -, je voči demokratickej kontrole doslova imúna. Hovorí sa tomu výborologia (komitológia). Len drobná hŕstka zasvietených rozumie zložitému bruselskému systému najrôznejších výborov. Predsedom Európskej komisie je takmer vždy nejaká bezvýznamná figúrka z krajín, ako je Belgicko alebo Luxembursko – človek, ktorého nikto nepozná. Vládne obrovskej ríši byrokratov, ktorá akoby vypadla z knihy Franza Kafky. Je iróniou osudu, ako ďaleko sa od konca sovietskej éry rozšírili právomoci Európy. Po zdanlivom triumfe demokracie sa zároveň okamžite vynorila aj snaha rozsah demokracie obmedziť.
Brusel a Brexit.
Bruselskí mandaríni si vôbec neuvedomujú, ako ich ľudia vnímajú. Brexit si vyhodnotili po svojom a len ich utvrdil v ich svetonázore. Dospeli k záveru, že odchod Británie je vlastne nová príležitosť. Vďake nemu bude môcť Európa zaradiť vyšší rýchlostný stupeň integrácie. Čo spôsobí táto reakcia Bruselu v členských krajinách ukáže, – ako vždy – čas. Každopádne, už dnes vieme povedať, že naša spoločnosť je rozdelená. Na jednej strane sa o slovo hlási vôľa ľudu a na druhej vláda byrokratov. Väčšina stojí proti malému klubu sebeckých zasvetencov. Prostredníctvom odchodu Británie z EU sa znovu hlási o slovo ľud. Briti v roku 2016 teoreticky znovu nadobudli suverenitu. Samozrejme, bruselské elity to vidia po svojom. Ľudia žijúci inde než v Londýne a jeho blízkom okolí sú hlúpi a zlí.
Zodpovedný nacionalizmus.
Väčšinu zásadných rozhodnutí si privlastnil Brusel a na národných štátoch zostala prakticky len politika identity. Priestor pre demokratické národné štáty sa zmršťuje. Kedysi štátne územia suverénnych národov, sú dnes obohnané euro-právom a euro-smernicami. Snahou dnešnej Európy je dostať ešte viac politického rozhodovania z dosahu národných štátov. Na problémy Európy odpovedajú vždy rovnako: Viac Európy. Naopak, samotné presvedčenie, že základnou povinnosťou zodpovedného národného politika je maximalizovať blahobyt svojich občanov a nie presadzovať akúsi abstraktnú ideu euro-dobra je s ich pohľadu extrémistické a nebezpečné.
Marián Rigan