200. časť: Veľkomoravská ríša a jej mudrc; moje románovo-faktografické rozprávanie

Bratislava 22. januára 2022 (HSP/Roman Bednár/Foto:Screenshot YouTube)

“Si naozaj veľký mudrc a aj veľký znalec vo všetkom, čo je pre Veľkú Moravu dôležité a máš nielen dar skvelého jazyka, ale aj dar rýchleho myslenia, ktoré vie obsiahnuť aj to, čo iní nevidia a či dokonca ani len netušia. Žiadny vládca si nemôže želať lepšieho poradcu ako si ty. Presvedčil si ma tým, čo si mi teraz rozprával.“

Svätopluk sa odmlčal, rozhliadol sa vôkol a potom ukázal rukou na sever a riekol:

„Vždy som túžil, aby sme k sebe pripútali natrvalo všetkých okolitých Slovanov a ty si tu vykonal naozaj skvelú prácu v tomto smere. Lebo keď sa k nám pripoja aj silní severní Wislania, tak to bude skutočne skvelé.“

Keď sa potom už lúčili, tak Svätopluk sadajúc na svojho koňa povedal:

„K vladykovi Dobromírovi teraz pôjdem už len na krátku, takpovediac zdvorilostnú navštevu. Porozprávam mu o našom rozhovore a vysvetlím mu, prečo som zmenil svoj pôvodný úmysel a aj to mu poviem, akými argumentami si ma presvedčil, aby som sa rozhodol inakšie.

A pod prísahou zaväzujúcou k mlčanlivosti ho zasvätím do tajomstva toho, kto je ten muž – ten muž, ktorý je vzácnejší ako zlato – do ktorého sa zamilovala jeho krásna švagrina.“

***

Východofranská ríša (z ktorej sa v 11. storočí postupne začala vytvárať Svätá rímska ríša nemeckého národa a z tejto oveľa neskôr Nemecko), v ktorej v časoch Svätopluka vládol kráľ Ľudovít Nemec bola hospodársky i politicky slabšia ako Západofranská ríša, predchodkyňa Francúzskeho kráľovstva (to vzniklo v roku 987 a trvalo do roku 1792).

Východofranská ríša mala menšiu hustotu obyvateľstva  a ani organizácia jej štátneho spravovania nebola na takej úrovni, ako v jej susedovi – Západofranskej ríši.

Na druhej strane bola však kompaktnejšia, lebo jej obyvateľstvo bolo germánskejšie, takže postavenie jej kráľa voči šľachte a cirkvi bolo značne autoritatívnejšie ako u západných Frankov.

Do Západofranskej ríše sa totiž cez susedné Provencálsko už veľmi skoro začali postupne dostávať také kultúrne vplyvy, ktoré jej surové a tvrdo barbarské germánstvo čoraz viac romanizovali a neúprosne mu vtláčali románsku pečať. Tým ho pochopiteľne  zdvihli aj kultúrne na senzibilnejšiu úroveň, ktorá bola charakteristická aj veľkým obdivom a uctievaním umenia.

***

Ľudovít Nemec, podobne ako jeho otec, slávny Karol Veľký, kládol veľký dôraz na to, aby sa duchovný, kultúrny, umelecký a dokonca aj literárny život v jeho kráľovstve dokonale etabloval a ďalej intenzívne  rozvíjal.

K intelektuálnym centrám Východofranskej ríše patril najmä kráľovský dvor v meste Aachene, ako aj početné kláštory, v ktorých žilo veľmi mnoho učených mníchov. Východogermánske kmene a postupne aj podrobené saské kmene nadobudli pomerne rýchlo pocit vzájomnej spolupatričnosti s východnými Frankami, a to bolo predpokladom pre neskoršie vytvorenie národného germánsko-nemeckého povedomia.

A ako vieme zo starých historických dokumentov, tak vysoko vzdelaný mních saského pôvodu, Gottschalk učenec a básnik (žil a zomrel v 9. storočí), významná kultúrna osobnosť vtedajšej epochy, bol veľmi pravdepodobne prvým, kto začal hovoríť o nemeckom národe, hoci v 9. storočí de facto ešte neexistoval.

A tak túto jeho formuláciu možno považovať za víziu z budúcnosti a či za predpoveď, že raz taký národ z Germánov vznikne.

Pokračovanie nasleduje

Roman Bednár

1. časť si môžete prečítať TU

….

198. časť si môžete prečítať TU

199. časť si môžete prečítať TU