Ide o jasný príklad toho, čo sa odohráva v krajine, ktorej Washington „naočkuje demokraciu“. Líbya sa fakticky rozpadla. V Afganistane, za hranicami Kábulu, vyčíňa Taliban. Na Ukrajine sa po americkom financovaní prevratu, ku ktorému došlo 22. februára, môže tento pochmúrny scenár zopakovať.
Nástup radikálneho islamu v Iraku pravdepodobne tlačí Európu k tomu, aby upustila od „ukrajinského oslepenutia“ a zbavila sa zvyku obviňovať z krízy na Ukrajine výlučne Kremeľ. Presvedčiť Európu o tom, že USA má v rámci zahraničnej politiky premyslené plány namiesto egoistických a pochybne vyhodnotených záujmov, je čoraz ťažšie. Mnohí ruskí odborníci sa domnievajú, že sa to deje v prvom rade kvôli pozoruhodnej nekompetentnosti ľudí z kancelárie Obamu. Ide najmä o absenciu základných historických poznatkov a neschopnosť zvažovať geopolitické kroky, domnieva sa politológ Alexander Guščin. Na Ukrajine vytvorili riadený chaos a podcenili teroristov v Iraku.
Americká politika zažíva v súčasnosti zložité obdobie, nejde však len o Ukrajinu. Mnoho regiónov vo svete sa ocitlo v kríze v neposlednom rade kvôli tomu, že USA sa pridržiavali krátkozrakej politiky.
Prístup Washingtonu k riešeniu zložitých problémov šokuje dvojakým metrom. Americký šéf diplomacie John Kerry napríklad včera požiadal ministerský kabinet al-Malíkího, aby bral „väčší ohľad na záujmy sunnitskej menšiny a požiadavky Kurdov o rozdeľovaní právomocí a spravodlivejšom právnom systéme“. Ide o podobnú schému, ktorú ponúka Rusko v prípade Ukrajiny: Kyjev musí vziať do úvahy záujmy Donbasu a Luhanska a zaistiť ich základné práva. V prípade Ukrajiny však Washington takýto prístup rázne odmieta.
jf