V Sýrii militanti masakrujú veriacich na omšiach

Viedeň 10. júna 2016 (HSP/KAP/Foto:TASR-Validated UGC via AP video)

Ľudia v sýrskom meste Aleppo – „sýrskom Stalingrade“ – žijú „hroznú nočnú moru a denne očakávajú smrť“, ako povedal farár, Ibrahim Alsabagh, pre „Kathpress“ v stredu

Alsabagh je na pozvanie „Kirche in Not“ na návšteve v Rakúsku. Prehovoril v rámci akcie „Dlhá noc kostolov“ vo viedenskom kostole Schottenkirche o kresťanoch v Sýrii. Tých verejnosť podľa neho „úplne prehliada“. „Neustále sa strieľa raketami a granátmi na domy, školy, nemocnice a dokonca na kostoly. Stále znova vnikajú ozbrojenci počas nedeľných omší do kostolov a masakrujú veriacich,“ opísal situáciu rehoľník.

Situácia sa zostrila po tom, čo Rusko ohlásilo, že bude podporovať Assadove oddiely. Útoky rebelov na civilistov, ako ten krvavý kúpeľ cez víkend, pri ktorom zomrelo viac kresťanov, označil Alsabagh ako „akt pomsty“, ktorým sa má robiť tlak na vládu.

Život v Aleppe porovnal farár s hororom. „Mnohé byty sú zničené a neobývateľné, ceny za potraviny a iné potreby sú až desaťkrát vyššie a vyše 85 percent ľudí je bez práce a hladujú. Zásobovanie vodou vypadne často na celé týždne, keďže islamisti kontrolujú hlavné prívody vody a tak ľudia používajú staré studne. Elektrina nie je už mesiace. Kritický je aj zdravotný stav ľudí: „Mnohí sú zranení, majú v tele črepiny alebo stratili údy či oko. Mnohé nemocnice sú zničené, lekári nemôžu pracovať.“

Mnohí ľudia ušli, tí, čo zostali sú po dlhej vojne tí chudobní a starší, ktorí si nemôžu dovoliť odísť. Medzi nimi je 50 000 kresťanov, čo je tretina z pôvodného počtu. Žijú na západe mesta chránení sýrskou armádou. Muži odišli do armády alebo do zahraničia a tak zostali mnohé ženy s deťmi samé: Na 12 žien pripadá jeden mladý muž.

Medzinárodná pomoc neprichádza, no piati františkáni vybudovali rozsiahlu humanitárnu pomoc. S podporou „Kirche in Not“ sa už od r. 2014 rozdeľujú potraviny, šatstvo, hygienické potreby a voda, platí sa prúd alebo bývanie pre 600 rodín, ktoré prišli o byty. Pomáha sa aj s financovaním lekárskej pomoci, stavajú sa studne a financujú sa generátory pre kresťanov ale aj pre moslimov.

Zvlášť dôležitá je psychologická pomoc: „Mnohí sú traumatizovaní. Matky volajú: Máme dnes poslať deti do školy, alebo je to nebezpečné?“ Väčšina detí má poruchy spánku, mnohé ženy musia brať lieky na upokojenie. Františkáni preto ponúkajú letné tábory pre 350 detí, so športom, hrami a divadlom, kde majú aj zdravú výživu. Alebo rodinné dovolenky pre najpostihnutejších. „Veci, ktoré sú inak nemysliteľné,“ hovorí farár.

Cirkevné aktivity podporuje rastúci počet dobrovoľníkov, veď kresťania, ktorí zostali v Aleppe tak vedome svedčia o viere a žijú „biele mučeníctvo“. „Ukazujú všetkým, čo konkrétne znamená nenásilie, láska k blížnemu a viera vo vzkriesenie: Uprostred smrti a zomierania, kde väčšina hľadí len na seba a izoluje sa, oni pomáhajú iným napriek vlastnému utrpeniu,“ hovorí františkán. „Viera je silná, všetka rivalita medzi náboženstvami zmizla: Veď sedíme na jednej lodi.“

Nijaký mier na obzore

Kresťania sa nevzdávajú nádeje aj keď koniec vojny vidí františkán ďaleko. Mier je možný iba na medzinárodnej úrovni – v sýrskej vojne ide hlavne o hospodárske a mocensko-politické záujmy sčasti nábožensky motivované.

„Dokiaľ bude existovať rozdelenie na prvý, druhý a tretí svet, budú sa chcieť ľudia z chudobných oblastí dostať do prvého sveta,“ hovorí farár. Františkáni sa preto usilujú o „prevenciu úteku“. A naozaj už mnohé rodiny sa napriek bojom do Aleppa vrátili, pretože život v utečeneckých táboroch bol ťažký. …

„V súčasnosti by Európa mala prihliadať na to, ktorí islamskí utečenci sú motivovaní ideológiou IŠ,“ napomína Alsabagh. „Kto však potrebuje naozaj pomoc, tomu by sa malo dvere otvárať. Kresťania na úteku sa väčšinou plodne uplatnia,“ – má skúsenosti farár z Aleppa.