V Líbyi silnie ruský vplyv, Západ nedokáže Rusom odpovedať

Tripolis 6. júna 2016 (/HSP/Foto:TASR/AP-Sergei Karpukhin)

Podľa arabského denníka Al Arabiya v Lýbii kráča Putin podľa sýrskej šablóny a Západ nedokáže ruskému tlaku nijako odolať. Podľa arabského denníka Západ podporuje “demokratickú opozíciu” v Tripolise, Rusko východnú militaristickú autokraciu v Tobruku. Informácie priniesol ruský server rusvesna a presné znenie článku si môžete pozrieť tu . 

Putin podľa denníka al Arabiya vytvoril efektívnu šablónu pre arabský svet a Blízky východ a s jej pomocou valcuje svojich oponentov na Západe. Ten nedokáže Putinovej koncepcii čeliť žiadnym zmysluplným scenárom.

Putinovi sa podarilo zvýšiť ruský vplyv v Sýrii a takisto sa mu to darí aj v Lýbii. Rozdelenie síl v Lýbii je podobné, ako rozdelenie síl v Sýrii, Západ sa neúspešne snaží podporovať  “demokratickú opozíciu” Putin okamžite vsadil na lýbijských dôstojníkov, ktorých centrom sa stal Tobruk.

Moskva už v apríli 2016 prijala delegáciu vysokých lýbijských dôstojníkov v čele s generálom Chalífom Chaftarom. O návšteve generála v Moskve  sme písali aj na Hlavných správach. Chaftara zblížil pravdepodobne s Rusmi aj nevydarený atentát na jeho osobu v marci 2016, ktorý mohli urobiť len tri strany konfliktu (USA – militantní moslimovia z ISIL – umiernená opozícia. Pritom zlé jazyky tvrdia, že USA má prepojenie na ISIL).

Generál ktorý patril ku Kaddáfiho dôstojníkom, bojoval v Čade, dostal sa na sklonku 80 rokov do zajatia a súhlasil so spoluprácou s USA. Po Kaddáfiho smrti fungoval v Lýbijskej kampani  spočiatku na proamerickej demokratickej strane, neskôr sa od tejto frakcie oddelil).

Takže momentálne je situácia taká, že západ krajiny ovláda “demokratická opozícia”, stred ovláda ISIL a východ ovláda generál Chalíf Chaftar s ruskou a egyptskou podporou. Ani Egypťania si neželajú, aby sa chaos z Lýbie, ktorý iniciovali USA a Západ prelial na ich územie. Celkove môžeme povedať, že aj v Egypte silnie čoraz viac ruský vplyv, v Egypte sú však stále silné proamerické kruhy, ktoré môžu proces zbližovania sa s Ruskom destabilizovať.

Práve destabilizáciu celej severnej Afriky, Blízkeho východu, Afganistanu, Iraku, Sýrie a eventuálne aj bývalých sovietskych stredoázijských republík si želajú najmä USA, ktoré sledujú viacero cieľov a chaos v celej oblasti im umožní ovládnuť zdroje týchto krajín cez nasadené politické figúrky

Chaos zbrzdí Rusko, Čínu a Irán a zabráni im získať pozície v tejto oblasti.
Chaos sa môže preliať na ruské územie, čím by sa USA zbavili nepriateľa, ktorého sa veľmi obávajú,
USA môže bohatnúť na dodávkach zbraní svojím bohatým arabským ropným spojencom ktorí sa nesmierne obávajú Iránu. Ide najmä o ťažké zbrane, lode, rakety a letectvo.

USA nemôžu dodávať pechotné a ľahké zbrane krajinám zúčastneným v konflikte z troch hlavných dôvodov.
Americké zbrane nefungujú tak dobre v ťažkých prírodných podmienkach ako ruské zbrane a nie sú obľúbené kvôli svojej vysokej poruchovosti,
Americké zbrane sú podstatne drahšie ako ruské a kvalitou ruské zbrane výrazne neprevyšujú
USA sa obávajú, že by sa ich zbrane dostali do rúk teroristom a použili by sa v útokoch proti americkým cieľom.

Západ má v Lýbii problém aj  v tom, že jeho “demokratická koalícia” je nesmierne rozhádaná a jednotliví úplatní lídri sledujú v prvom rade svoje vlastné egoistické ciele. Aby táto koalícia v Tripolise mohla vôbec fungovať, museli pribrať medzi seba aj prívržencov Al-Kaidy, ktorá však je v USA stále hodnotená ako teroristická organizácia – toto je minimálne diplomatická facka do tváre USA.

Rusi zatiaľ podporujú už spomenutého generála Chalífa Chaftara s autoritatívnymi sklonmi. Autorite však bežní Lýbijci rozumejú a dnes, po chaose ktorý v Lýbii  nastal vďaka krátkozrakej a agresívnej politike USA, Veľkej Británie a Francúzska voči Kaddáfimu a Lýbii, sa práve k autoritatívnemu vládcovi, podobnému Kaddáfimu, bežní Lýbijci prikláňajú. Rusi podporujú Chaftara ekonomicky, humanitárnymi dodávkami, vojenskými dodávkami a podľa denníka Al-Arabiya) už sú v oblasti aj ruskí inštruktori (kiež by mali Arabi pravdu – BK).

Momentálne je situácia taká, že Rusi a Američania nemajú v Lýbii styčné body a podporujú svojích hráčov. Chaftar však útoči energickejšie ako vojská “demokratickej opozície”, získava rýchlejšie územia a takisto je Lýbijcom bližšia Rusmi pertraktovaná politika sfér vplyvu, známa z obdobia Chladnej vojny. Navyše k Rusom mä väčšina sekularizovaných Lýbijcov bližšie ako k Američanom, vďaka ktorým do krajiny prišli hordy teroristov z ISIL, tí presne podľa zásad hybridnej vojny vtiahli krajinu do chaosu.

Podľa arabského denníka al Arabiya Rusi ťažia aj z toho, že Obama si nemôže dovoliť zatiahnuť USA do ďalšieho konfliktu, keď USA doteraz nedokázali vyriešiť úspešne konflikt nielen v Sýrii, ale v celom arabskom svete. Podľa niektorých odborníkov by si navyše USA netrúfli ani samostatne zasiahnuť v Lýbii, ak by sa nemohli oprieť o pomoc Veľkej Británie a Francúzska.

Dnes majú obe európske veľmoci vlastné problémy a do nového vojenského dobrodružstva pod taktovkou USA sa nijako nehrnú. Navyše je otázne, či túžia opätovne plniť úlohu užitočných idiotov, ktorú plnili napríklad v Afganistane a Iraku, kde vybojovali väčšinu ťažkých bojov, smotanu však zlizli USA. Postupne ako USA čoraz markantnejšie slabnú, zvyšujú sa aj prejavy opatrného odporu voči USA zo strany európskych západných krajín.

Americkú politiku dnes v Európe bezhranične podporujú len niektoré politické elity v štátoch bývalej východnej Európy. Mocenský a vojenský potenciál týchto štátov však nie je natoľko rozvinutý, aby mohli USA pokojnejšie spávať, vedomé si skutočnosti, že majú blízkeho spojenca. (ide o niektoré proamerické politické elity z Poľska, Slovenska, Čiech, Rumunska, Moldavska, Bulharska).

USA tak čoraz viac pripomínajú bezzubého tigra, ktorý síce ešte dokáže zarevať, skutočnú hrôzu však už vzbudiť nedokáže.

Branislav Krasnovský