Americký prezident Donald Trump začiatkom septembra vyhlásil, že americké ministerstvo obrany bude oficiálne používať aj názov ministerstvo vojny. Ako sme informovali aj my, Biely dom uviedol, že Trump podpíše výkonný príkaz, ktorý umožní používanie názvu ministerstvo vojny ako „sekundárneho názvu“ pre rozsiahly rezort, keďže jeho oficiálny názov je stanovený zákonom.

V názve sa toho skrýva veľa

„Slová majú význam,“ vyhlásil novo vymenovaný minister vojny Pete Hegseth na slávnostnom oznámení v Oválnej pracovni. Má pravdu, píše Scheers.

Rozhodnutie premenovať Ministerstvo obrany USA je podľa neho ďalším znepokojujúcim signálom, že Trumpova administratíva posúva svoju vojenskú stratégiu od odstrašovania k boju a k víťazstvu vo vojne.

Trumpova administratíva preorientováva postoj amerických ozbrojených síl na riešenie sporov prostredníctvom násilného použitia sily, píše.

„Táto zmena názvu nie je len o premenovaní,“ vyhlásil Hegseth, „je to o obnovení. Ministerstvo vojny bude bojovať, aby vyhralo, nie aby prehralo. Budeme útočiť, nie len brániť. Maximálna smrtiaca sila, nie chladná legitímnosť,“ pohrozil.

Toto vyhlásenie o plánoch by mohlo zmeniť spôsob, akým Spojené štáty pristupujú k svojej jadrovej stratégii.

Nová jadrová stratégia?

S 3 700 jadrovými hlavicami majú Spojené štáty najsofistikovanejší jadrový arzenál na svete. Tlak tejto administratívy na začlenenie bojovej pozície do svojej jadrovej stratégie zníži prah pre použitie jadrových zbraní v prípade konfliktu alebo krízy, čím sa zvýši pravdepodobnosť priameho jadrového konfliktu. To zintenzívni pocit neistoty v Pekingu a Moskve v čase, keď by Washington mal u svojich protivníkov vyvolávať pocit zdržanlivosti a opatrnosti, konštatuje autor.

Čím provokatívnejšie sa Washington správa, tým je pravdepodobnejšie, že ruský prezident Vladimir Putin a čínsky prezident Si Ťin-pching podniknú nebezpečnejšie kroky, aby čelili zvyšujúcim náznakom hrozby.

Optika tejto zmeny neveští nič dobré pre budúcnosť mieru.

Trumpove “škody”

Rozhodnutie premenovať ministerstvo obrany prichádza deväť mesiacov po nástupe administratívy, ktorá už spôsobila veľké škody globálnej stabilite. V januári Trump obnovil program jadrových riadených striel vypúšťaných z ponoriek, známy ako SLCM-N. Tento program, ktorý bol zrušený za Bidenovej administratívy, je nákladnou iniciatívou na vývoj taktických jadrových striel krátkeho doletu, ktoré môžu byť vypúšťané z amerických podmorských zariadení umiestnených v blízkosti územia nepriateľov. Tieto rakety zvyšujú závislosť Spojených štátov od taktických jadrových zbraní a znižujú úlohu konvenčných zbraní, čím obmedzujú možnosť reagovať na akty agresie bez vyvolania jadrovej eskalácie v oblastiach ako Indo-Pacifik alebo Euro-Atlantik.

V marci Trump oznámil šiestu generáciu stíhačiek  F-47, pomenovaných po ňom – po 47. prezidentovi USA. Ako taktická vzdušná nosná platforma by mali byť schopné niesť hypersonické rakety a používať sa v bojových operáciách. Ako priama náhrada za F-22 s jadrovými prostriedkami budú tieto stíhačky s najväčšou pravdepodobnosťou schopné niesť aj taktické jadrové bomby, ako je napríklad B-61.

Spojené štáty investujú veľké prostriedky do nahradenia, modernizácie a rozšírenia svojich jadrových síl. Podľa výpočtov Asociácie pre kontrolu zbraní (Arms Control Association) bude program modernizácie jadrových síl stáť celkovo neuveriteľných 1,5 bilióna dolárov. Takáto investícia by mohla stáť za to, len ak by zaručila väčšiu bezpečnosť. Namiesto toho však len podnieti zbrojné preteky, ktoré povedú k väčšej nestabilite, odhaduje autor.

Zástancovia programu SLCM-N a F-47 argumentujú, že tieto taktické jadrové rakety a tzv. stealth bombardéry poskytujú Spojeným štátom flexibilné možnosti na odstrašenie – umožňujú USA odstrašiť nepriateľov v prípade obmedzeného konfliktu, ako sú napríklad potenciálne ohniská napätia vo východnej Ázii. Autor sa domnieva, že tento argument je mylný. Nasadenie týchto nových kapacít skôr vyvolá napätie u nepriateľov USA.

Nepriatelia USA

Čína už rýchlo rozširuje svoj jadrový arzenál, pričom zvýšila svoje jadrové zásoby z 250, keď prezident Si Ťin-pching nastúpil do úradu, na 600 jadrových hlavíc v súčasnosti.

Rusko v súčasnosti disponuje najväčším jadrovým arzenálom na planéte a Putin nevykazuje žiadne známky toho, že by mal v blízkej budúcnosti v pláne ustúpiť.

„Zapojenie sa do zbrojného preteku nie je receptom na trvalú stabilitu,“ konštatuje autor.

Ak sú dve alebo viac jadrových veľmocí presvedčené, že jadrový úder by viedol k istej jadrovej odvete, ich záujem na prevencii jadrovej vojny je o to väčší. Je menej pravdepodobné, že budú útočiť, a menej pravdepodobné, že budú napadnuté.

„Snaha o nadradenosť zhoršuje napätie a sabotuje šancu na dosiahnutie rovnováhy v medzinárodnom strategickom prostredí,“ uvádza.

Myslí si, že pre krajiny ako Čína a Rusko bude zavedenie nových amerických taktických jadrových zbraní mať pravdepodobne opačný účinok, len nie odstrašujúci.

„Odstrašovanie spočíva v tom, aby si protivník dvakrát rozmyslel, než podnikne agresívny čin. Je to v podstate psychologický efekt, ktorý funguje len vtedy, ak protivník verí, že potenciálne zisky z agresívneho činu sú výrazne nižšie ako potenciálne náklady, ktoré mu vzniknú. Silná jadrová pozícia zameraná na víťazstvo vo vojne neodstrašuje. Naopak, oslabuje odstrašujúci účinok,“ uvádza vojenský analytik a cituje slová odborníčky na jadrovú problematiku Susan Martinovej: „Jadrová vojna nie je stratégiou pre prežitie štátu.“

Obnovenie ministerstva vojny spolu s nasadením nových, smrteľnejších taktických jadrových zbraní zmení strategické kalkulácie Si Ťin-pchinga a Putina na úkor strategickej stability. Pre nich predstavuje priama hrozba pre životné záujmy skutočnosť, že jadrové zbrane USA sú pripravené na útok v tesnej blízkosti čínskeho alebo ruského územia. V tejto dynamike by mohli usúdiť, že je lepšie eskalovať krízu, ako čakať na útok.

„No First Use“

Uvádza tiež, že na rozdiel od Číny, Spojené štáty nedodržiavajú politiku „No First Use“ (Nepoužiť ako prvý). „Z čínskeho hľadiska nie je dôvod veriť, že Spojené štáty nepoužijú jadrové zbrane ako prvé. Už teraz existujú pochybnosti, či Čína bude naďalej dodržiavať politiku „No First Use“. Ak Peking rozhodne, že riziko prvého jadrového úderu je príliš veľké, Si a jeho najvyšší vojenskí predstavitelia môžu zvážiť preventívne použitie jadrových zbraní proti cieľom v USA,“ myslí si.

Niektorí republikánsky orientovaní jadroví vedci dokonca obhajujú preventívne použitie jadrovej sily v krízovej situácii. Ako príklad uvádza Matthewa Kroeniga, ktorý vo svojej knihe „The Logic of American Nuclear Strategy“ (Logika americkej jadrovej stratégie) uvádza: „Je možné, že protiúder USA na čínske jadrové sily by v súčasnosti mohol úspešne odzbrojiť celé čínske sily medzikontinentálnych balistických rakiet… Ak by USA úspešne vykonali odzbrojujúci prvý úder proti Číne, mohli by v prípade jadrovej vojny úplne obmedziť škody na sebe samých.“

Pre Kroeniga je úlohou jadrových zbraní zvýšiť šance na víťazstvo vo vojnách, nie im predchádzať. Táto logika je v rozpore s prvým princípom jadrového odstrašenia, ktorý tvrdí, že jadrové vojny nemožno vyhrať a nikdy by sa nemali viesť, konštatuje autor.

Na základe simulácie, ktorú analytik vykonal o dôsledkoch jadrového konfliktu medzi Spojenými štátmi a Čínou, je Čína v súčasnosti schopná ohroziť 155 amerických miest s celkovým počtom 72 697 923 civilistov. Aj keby jedna čínska jadrová zbraň dokázala preniknúť americkou obranou, škody v podobe úmrtí by boli devastujúce.

Na začiatku jadrovej éry napísal renomovaný teoretik jadrového odstrašovania Bernard Brodie: „Doteraz bolo hlavným cieľom vojenského establišmentu vyhrávať vojny. Odteraz musí byť jeho hlavným predchádzať im,“ cituje Scheers.

„Prijatím opatrení na zvýšenie jadrového arzenálu USA a odklonením sa od stratégie odstrašovania sa Trumpova administratíva vracia k doktríne, ktorá mohla fungovať v predjadrovej ére, ale dnes by mohla vyvolať armagedon,“ uvádza Scheers.

Ministerstvo vojny bolo v roku 1949 po prvýkrát premenované na ministerstvo obrany, aby odzrkadľovalo požiadavky moderných konfliktov. „Moderná vojna vyžadovala jednotné velenie na súši, na mori a vo vzduchu, ako aj trvalú pripravenosť v ére jadrových zbraní,“ napísal Dr. Walter Ladwig z Royal United Services Institute (RUSI).  „‚Obrana‘ vystihovala realitu novej úlohy Ameriky: trvalý garant bezpečnosti,“ uviedol Ladwing.

Posledných deväť mesiacov však podľa Scheersa ukázalo, že Spojené štáty nie sú spoľahlivým garantom bezpečnosti.

„Pod vedením Trumpa sa naopak stali hnacou silou nestability. Stratégia odstrašovania a budovania aliancií, ktorá pomáhala udržiavať relatívny mier počas posledných ôsmich desaťročí, sa teraz rozpadá,“ obáva sa.

Prečítajte si tiež:

• Trump premenoval ministerstvo obrany na ministerstvo vojny, čoskoro sa plánuje stretnúť s Putinom
• Vstúpi Poľsko do vojny?