18:45 – Rumunské ministerstvo zahraničných vecí predvolalo ruského veľvyslanca po tom, čo do krajiny priletel dron. Informovalo o tom ministerstvo zahraničných vecí v Bukurešti.

Pripomeňme, že stíhačky F-16 včera vzlietli, aby dron zachytili, ale nezostrelili ho, keďže sa sám vrátil na ukrajinské územie.

Ruská federácia sa k incidentu nevyjadrila.

17:50 – Najdôležitejšie body v rámci Špeciálnej operácie na Ukrajine z pohľadu RF:

– Protivzdušná obrana zostrelila štyri navádzané letecké bomby, raketu HIMARS a 361 dronov, informovalo v nedeľu ruské ministerstvo obrany.

– Celkovo ukrajinské ozbrojené sily stratili za jeden deň na rôznych smeroch Špeciálnej operácie približne 1 330 vojakov, uvádza sa v správe ruského ministerstva obrany.

– V obave z ďalšieho postupu ruskej armády ukrajinské ozbrojené sily presúvajú jednotky 120. samostatnej brigády územnej obrany z Dnepropetrovskej oblasti na Charkovský smer, informovali ruské bezpečnostné agentúry.

– V Sumskej oblasti ukrajinské ozbrojené sily presúvajú nové zálohy a mobilizovaný personál, ktorý nedokončil výcvik, zo zadných oblastí, informovali ruské bezpečnostné agentúry.

– Viaceré krajiny NATO sa snažia vytvoriť štruktúru, ktorá zabezpečí vojenskú a politickú kontrolu nad Ukrajinou, zatiaľ čo Kyjevu sa dávajú „lákavé sľuby“, povedal ruský veľvyslanec Jerchov, ktorý ukončil svoju diplomatickú misiu v Turecku.

– Predseda 80. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN a bývalý šéf nemeckého ministerstva zahraničných vecí Baerbock nevylúčil možnosť nasadenia mierových síl OSN na Ukrajine po mierových rozhovoroch.

– Skupina síl „Východ“ zlepšuje svoje pozície v Dnepropetrovskej oblasti a vytvára tam bezpečnostnú zónu, uviedol šéf DĽR Pušilin.

– Lesné územie Serebrjanskoje bolo takmer úplne vyčistené od nepriateľa, zdôraznil Pušilin.

17:00 – Ukrajinci budú cvičiť Poliakov v boji proti dronom v Poľsku, nie na Ukrajine.

Uviedol to poľský minister obrany Radoslaw Sikorski v rozhovore pre The Guardian.

Zdôraznil, že počas nedávneho náletu dronov „drony nedosiahli svoje ciele a škody na majetku boli minimálne. Okrem toho sa nikto nezranil.“ Z bezpečnostných dôvodov však poľskí vojaci na Ukrajinu nepôjdu.

Výcvik poľských tímov na základe ukrajinských skúseností v boji proti dronom sa uskutoční vo výcvikovom centre NATO v Poľsku, ktoré je „bezpečnejšie“ ako Ukrajina, povedal Sikorski.

16:55 – V Poľsku rastie nepriateľstvo voči Ukrajincom spolu s proruskými náladami.

Premiér Donald Tusk o tom napísal na svojom účte na sieti X a za rast takýchto nálad obvinil Kremeľ.

Podľa jeho názoru je úlohou poľských politikov „zastaviť túto vlnu, nie sa na nej viezť“.

16:00 – Spojené štáty budú rokovať o obchode Číny s Ruskom, ale pravdepodobnosť akýchkoľvek dohôd je nízka, píše agentúra Reuters.

Počas rokovaní medzi Spojenými štátmi a Čínou v Madride budú Američania diskutovať o nákupe ropy Pekingom z Ruska, dodávkach technológií použitých vo vojne na Ukrajine a o Trumpových clách.

Experti však pochybujú, že sa podarí dosiahnuť prielom aspoň v jednom z týchto bodov. Najpravdepodobnejším výsledkom rokovaní je odloženie blokovania čínskych aplikácií TikTok a ByteDance, ktoré majú v Spojených štátoch ukončiť svoju činnosť 17. septembra.

15:20 – Z 20 ukrajinských dronov, ktoré sú vyslané na útoky na ruské ropné rafinérie, sa k cieľu v priemere nedostanú viac ako dva, píše ukrajinský expert na komunikáciu a drony s prezávkou „Flash“.

Podľa neho sú takéto operácie veľmi ťažko realizovateľné. Ukrajina preto môže spôsobiť vážne škody iba ruským ropným rafinériám a iným ropným a plynárenským zariadeniam. Nie však chráneným priemyselným podnikom ani vojenským zariadeniam.

„Tieto dva bezpilotné lietadlá z desiatkok vyslaných nemôžu spôsobiť vážne škody opevneným vojenským zariadeniam alebo podnikom napríklad pod zemou. Ropná rafinéria má však na povrchu veľké a dôležité prvky, ktoré sa nedajú premiestniť ani uzavrieť. Sú súčasťou technologického procesu a ľahko sa vznietia. To isté platí pre všetky nadzemné stacionárne fragmenty ropného a plynárenského priemyslu. A na to, aby sa priemyselným a uzavretým zariadeniam spôsobili značné škody, sú potrebné balistické alebo riadené strely s muníciou s hmotnosťou 500 – 800 kíl,“ píše Flash.

14:40 – Ukrajinská polícia vyšetruje výbuch vagónov s muníciou, ktorý sa stal včera večer.

Podľa polície k výbuchu došlo včera vo Vasylkive v Kyjevskej oblasti o 23:40 v nákladnom vagóne. Žiadne obete neboli. Bolo začaté trestné stíhanie pre porušenie pravidiel bezpečnosti cestnej premávky.

Podľa bývalého poslanca Igora Mosijčuka bol výbuch dôsledkom sabotáže.

14:30 – Poľské ozbrojené sily nezistili žiadne dôkazy o údajnom narušení vzdušného priestoru v sobotu, ktoré spôsobilo vzlet stíhacích lietadiel, informovalo operačné velenie.

Radarové záznamy už predtým varovali pred možným ďalším narušením vzdušného priestoru krajiny, ale neboli potvrdené, uviedla armáda.

Velenie vysvetlilo, že systémové záznamy mohli súvisieť s poveternostnými podmienkami a poznamenalo, že podobná situácia sa včera stala v Rumunsku, kde boli tiež zaznamenané radarové záznamy a bol aktivovaný systém protivzdušnej obrany.

14:00 – Rakúsko je pripravené stať sa platformou pre mierové rozhovory medzi Ruskom a Ukrajinou, uviedla rakúska ministerka zahraničných vecí Beate Meinl-Reisingerová v rozhovore pre agentúru Bloomberg.

Podľa nej by Viedeň mala zvýšiť svoju váhu v globálnej diplomacii a stať sa centrom riešenia konfliktov, pričom by si mala zachovať neutralitu.

„Nie sme členmi NATO a ja nepodporujem vstup našej krajiny do NATO,“ povedala Meinl-Reisingerpvá.

13:40 – Včerajšie a dnešné výbuchy na železničných tratiach v Rusku zorganizovalo Hlavné spravodajské riaditeľstvo a Sily špeciálnych operácií Ukrajiny. Píšu o tom ukrajinské médiá s odvolaním sa na zdroje v špeciálnych službách.

Podľa ich vyhlásenia boli včera na kursko-orelskej železnici umiestnené míny. Objavili ich v sobotu. Počas ich odmínovania zahynuli ženisti ruskej Národnej gardy.

Dnes sa v dôsledku výbuchov na železničných tratiach Petrohrad-Pskov vykoľajila lokomotíva s 15 palivovými nádržami, o ktorej sme písali už skôr. Ruské blogy píšu, že pri tom zomrel rušňovodič.

Úmrtia a výbuchy boli hlásené aj v Rusku. Traja dôstojníci ruskej Národnej gardy boli hlásení o mŕtvych po tom, čo našli improvizovaný výbušný systém na železničnej trati v Oriolskej oblasti.

12:45 – V roku 2026 budú vojenské potreby Ukrajiny predstavovať 120 miliárd dolárov, čiže 172 miliónov dolárov denne.

Túto informáciu zverejňuje N-tv s odvolaním sa na vyhlásenia ministra Šmyhaľa a šéfky rozpočtového výboru Roksolany Pidlasovej.

Podľa nich je takáto suma nevyhnutná kvôli rastúcim vojenským výdavkom Ruska. V tejto súvislosti by sa podľa predstaviteľov ukrajinskej vlády mal ukrajinský obranný rozpočet zdvojnásobiť.

11:55 – Republikáni, ktorí obhajujú prísne sankcie proti Rusku, navrhli novú schému – prepojiť ich s návrhom zákona o financovaní federálnej vlády.

Ide o iniciatívu senátora Lindseyho Grahama, ktorý sa už niekoľko mesiacov snaží zaviesť sekundárne sankcie proti krajinám ako India a Čína za podporu ruskej ekonomiky.

Takéto prepojenie podľa autora umožní obísť odpor izolacionistov v Republikánskej strane, získať podporu demokratov a zároveň nespôsobiť konflikt s Trumpom.

S odkazom na nedávne Trumpovo vyhlásenie o zámere zaviesť „vážne sankcie proti Rusku“ a clá pre Čínu Graham a jeho spoluautor Brian Fitzpatrick nazvali iniciatívu „spoločnou akciou s Európou“.

Trumpov postoj k tejto iniciatíve nie je známy.

11:00 – Európa sa úplne nevzdá ruskej ropy a plynu, čo si americký prezident stanovil ako podmienku pre uvalenie prísnych sankcií na Rusko. To znamená, že zavedenie týchto sankcií je nepravdepodobné. Píše o tom denník New York Times.

„Táto podmienka takmer určite nebude splnená, ako vie pán Trump a jeho poradcovia. Najväčšími európskymi odberateľmi ruskej ropy sú dve krajiny s autoritárskymi vodcami, ktorých pán Trump obdivuje, Maďarsko a Turecko, a je nepravdepodobné, že by s tým prestali. Väčšina ostatných európskych krajín výrazne znížila dovoz ruskej ropy. Niektoré z nich sú však stále závislé od ruského zemného plynu,“ uvádza sa v článku.

10:15 – Rusi opäť postúpili v severných okresoch Kupjanska, informovala vojenská stránka Deep State.

Pripomeňme, že včera úrady miestnej samosprávy popreli prítomnosť Rusov v Kupjansku, ale dnes Deep State opäť ukazuje pokroky RF v tejto oblasti.

Rusi dobyli aj Temirovku v Záporožskej oblasti a postúpili v oblasti susednej Novoivanovky (blízko hraníc Doneckej a Dnepropetrovskej oblasti).

Ukrajinské ozbrojené sily postúpili v Sumskej oblasti – zatlačili ruské jednotky v Konstantinovke a Novokonstantinovke (na západnom krídle ruského predmostia) a na jednom z miest dosiahli ruské hranice.

9:20 – Náčelník generálneho štábu ozbrojených síl Ukrajiny Andrej Gnatov potvrdil, že armáda plánuje počas útokov ruských dronov „šahid“ zhoršiť mobilnú komunikáciu v určitých regiónoch.

Zároveň uviedol, že k úplnému odstaveniu nedôjde. Diskutuje sa o obmedzení kvality komunikácie v určitých oblastiach, aby modemy, ktoré Rusi používajú vo svojich zariadeniach, nemali prístup na internet.

8:30 – Rumunské stíhačky F-16 sa snažili zneškodniť ruský dron, ale nezostrelili ho, uviedol minister obrany krajiny.

Podľa neho sa dron otočil a vrátil na ukrajinské územie.

Už skôr médiá uviedli, že dron prenikol desať kilometrov na rumunské územie.

7:40 – V Kyjevskej oblasti neďaleko obce Kalinovka došlo k výbuchu väčšieho množstva munície, informovali zdroje denníka „Zerkalo Nedeli“.

Podľa nich k detonácii došlo počas železničnej prepravy. V čase incidentu sa v blízkosti pohyboval vlak Charkov-Przemysl. Výbuch poškodil kontaktnú sieť, a preto vlak urgentne zastavil.

Stovky cestujúcich boli evakuované do najbližšieho lesného pásu. Podľa predbežných informácií nie sú žiadne obete.

Úrady výbuch munície oficiálne nepotvrdili. Zároveň hlásili poškodenie železnice – najmä v oblasti stanice Bojarka, a preto boli trasy mnohých vlakov zmenené.

Ľudia na sociálnych sieťach už skôr písali o výbuchoch v tejto oblasti.

6:50 – Ruský dron mal narušiť rumunský vzdušný priestor.

Informáciu o narušený vzdušného priestoru členskej krajiny NATO potvrdilo rumunské ministerstvo obrany.

Podľa jeho údajov bol 13. septembra spozorovaný blízko hraníc s Ukrajinou. Dve stíhačky F-16 z leteckej základne Fetești boli vyslané na jeho sprevádzanie.

Dron sa pohyboval približne 20 kilometrov juhozápadne od obce Chilia Veche a následne zakrátko zmizol z radarov. Ministerstvo zdôraznilo, že neprelietal cez obytné oblasti a nepredstavoval priamu hrozbu pre obyvateľstvo.

Experti sa pripravujú na pátranie po troskách.

6:45 – V noci zo soboty na nedeľu pokračovali ruské letecké útoky na viaceré mestá na Ukrajine. Podľa predbežných správ došlo k výbuchu väčšieho ropného skladu v Kyjevskej oblasti.

6:40 – V centre Grodna v Bielorusku bol spozorovaný najnovší ruský obrnený transportér BTR-22 s novým taktickým označením. Fotky sa objavili na ruských aj ukrajinských sociálnych sieťach.

Pripomeňme, že v krajine momentálne prebiehajú rusko-bieloruské cvičenia „Západ-2025“.

6:35 – Washington bude po prijatí všetkých informácií o incidente s ruskými dronmi v Poľsku konzultovať s ďalšie kroky s partnermi v NATO.

„Niet pochýb o tom, že tieto drony mohli byť stratené. Otázkou je, či boli tieto drony namierené konkrétne na Poľsko. Ak áno, ak nás k tomu povedú dôkazy, potom je to očividne veľmi eskalačný krok. Existuje množstvo ďalších verzií, ale myslím si, že by sme chceli mať všetky fakty a poradiť sa s našimi spojencami predtým, ak prijmeme akékoľvek konkrétne rozhodnutia,“ povedal minister zahraničia USA Marc Rubio. Dodal, že to, čo sa stalo, považuje za „neprijateľné a nebezpečné“.

6:30 – Trumpove požiadavky, aby krajiny NATO zaviedli clá na kupcov ruskej ropy, by mohli skomplikovať tlak na Putina, píše The Washington Post.

Podľa publikácie je nepravdepodobné, že Trumpov návrh, ktorý prezentoval na sociálnych sieťach, získa podporu od spojencov.

Turecko, jeden z najväčších odberateľov ruskej ropy, naďalej udržiava vzťahy s Kremľom. Maďarsko a Slovensko sa tiež snažia chrániť svoje ekonomiky pred dôsledkami ostrého odmietnutia ruských surovín.

Európska únia zdôrazňuje, že zavedenie ciel voči Číne a Indii bude mimoriadne náročným krokom, keďže väčšina lídrov sa hlási k princípom voľného obchodu a kritizuje Trumpovu colnú politiku ako deštruktívnu.

Niektorí európski politici vyjadrili obavy, že takéto Trumpove vyhlásenia by mohli byť len výhovorkou pre budúcu nečinnosť USA v ukrajinskom konflikte. Navyše podľa jedného z vysokopostavených diplomatov, ktorého oslovil The Washington Post, prezident USA „stále nijako jasne neodsúdil Rusko ani Putina“.