Môj profil 
Predplatné
70% respondentov z Poľska, Slovenska, Čiech a Maďarska nesúhlasia s tým, že ich krajina by mala byť donútená prijať utečencov. Výsledky boli v úplnom protiklade s Nemeckom, kde 73% mladých Nemcov a 61% mladých Rakúšanov verilo, že ich krajina má povinnosť postarať sa o migrantov.
Gabriele Schöler z nadácie Bertelsmann uviedol, že výsledky boli “šokujúce.”
Keď sa mladých pýtali, či sú migranti v krajine prínosom a pomáhajú ekonomike, menej ako polovica z nich (42%) Nemcov povedalo „áno“ a takmer rovnaké percento (40%) uviedlo „nie“.
Avšak, až 78% Maďarov uviedlo na túto otázku odpoveď „nie“, podobne ako 73% Slovákov, 65% Čechov a 58% Poliakov.
Bezpečnosť tiež predstavuje veľký problém, keďže v krajinách ako Nemecko a Rakúsko bol počas migrantskej krízy zaznamenaný výrazný nárast kriminality páchanej migrantmi. Až 60-70% opýtaných z krajín Vyšehradskej štvorky uviedlo, že migranti urobili ich krajinu menej bezpečnou. Tieto čísla tiež vysvetľujú, prečo mladí volia rôzne anti-migračné politické strany.
Aj napriek rôznym názorom na otázky migrantov sa mladí ľudia zhodli v názore, že radikálny islam je najväčšou hrozbou pre Európu. Po islamizme majú všetci, okrem Nemcov, strach hlavne z problémov spojených s masovou migráciou. Nemci sa viac obávali znečistenia prostredia, xenofóbie, platovej nerovnosti a nacionalizmu.
Krajiny Vyšehradskej štvorky – Maďarsko, Poľsko, Slovensko a Čechy ukázali svoj nesúhlas aj na pôde EU, ktorá sa snaží prerozdeliť migrantov z Nemecka, Grécka a Talianska. Premiér Maďarska Viktor Orbán dokonca vyzval EU, aby sa vzdala ilúzie federalizmu, keďže neexistuje európsky národ.
Rakúsko je v otázkach migrantskej politiky niekde medzi prístupom Nemecka a krajín Vyšehradskej štvorky. Minulý rok, prezidentský kandidát Norbert Hofer z AFP uviedol, že sa bude v prípade zvolenia uchádzať o členstvo vo Vyšehradskej skupine. No keďže bol zvolený ľavicovo orientovaný Alexander Van der Bellen, úvahy o členstve sú krajne nepravdepodobné.
Viktória Dandarová
.jpg)
