Je proces oteplenia krátkodobý? Vedci varujú, čaká nás globálne ochladenie

Moskva 27. mája 2014 (HSP/rurv/Foto:vespaaabran)

V tejto súvislosti zaujímali ruských vedcov neobyčajné schopnosti škrečkov. Ide o zvláštny mechanizmus, ktorý im umožňuje znášať silné mrazy

Belgickí vedci varujú, že v najbližších 30 rokoch sa môžu mnohé pobrežné krajiny ocitnúť pod vodou.  Vo vedeckom svete je teraz čoraz viac stúpencov teórie globálneho oteplenia. Predpokladajú, že hladina svetového oceánu bude stúpať kvôli topeniu sa ľadovcov v Severnom ľadovom oceáne.

Ale v Rusku a v Japonsku sú vedci, ktorí tvrdia, že proces oteplenia bude krátkodobý a čaká nás v budúcnosti značné ochladenie podnebia. Toto povedala vedúca laboratória geoekológie Moskovskej univerzity medzinárodných vzťahov Natalija Rjazanová.

Podľa nej prežívame prechodný okamih nie k otepleniu, ale ku globálnemu ochladeniu. Dochádza k zvyšovaniu sa plochy Svetového oceánu. Zvyšuje sa objem výparov a nad týmito plochami sa prirodzene zvyšuje aj  počet mrakov. Zakrývajú Slnko. A po krátkom období oteplenia nastane obdobie ochladenia.

V súčasnej dobe debatujú vedci o tom, ako skoro k tomu dôjde. Mnohí poukazujú na najnovšie nálezy archeológov v Rusku: zamrznutého mamuta sa zelenou trávou na zuboch. Teda podľa názoru expertov došlo v minulosti k skoro okamžitému ochladeniu.
V tejto súvislosti zaujímali ruských vedcov neobyčajné schopnosti škrečkov. Ide o zvláštny mechanizmus, ktorý im umožňuje znášať silné mrazy. Výskumníci dúfajú, že ak dôjde k prudkému ochladeniu, bude možné tieto schopnosti škrečkov využiť pre ľudí.

Zvlášť zaujímavé je, že tieto hlodavce dobre znášajú dokonca 50 stupňový mráz. Upadajú do krátkodobého zimného spánku, podotýka námestník riaditeľa Ústavu pre problémy ekológie a evolúcie Ruskej akadémie vied Alexej Surový. “Je to fakticky spánok, ale za poklesu telesnej teploty”. Keď spíme, naša telesná teplota tiež poklesne o jeden alebo dva stupne. Pre človeka však takýto pokles telesnej teploty o päť stupňov bude kritický. A tieto hlodavce to dokážu.

Otázka, prečo to škrečkom vychádza, a ľuďom nie, je pre vedcov dôležitá.

Prežiť za silného mrazu pomáha škrečkom pravdepodobne zvláštna látka.

Sú to fermenty, ktoré sa živočíchom vylučujú pri poklese teploty, a tie práve umožňujú škrečkom prispôsobiť sa mrazom.

Vedci teraz hľadajú gén, ktorý tento ferment vytvára, a mechanizmus, ktorý spúšťa celý tento proces. Perspektívne to napomôže k vytvoreniu bezpečnej narkózy, ktorá bude môcť zachrániť človeka pred extrémnym chladom.