Môj profil 
Predplatné
O myšlienke zavedenia spoločných pravidiel pre využívanie osobných záznamov o cestujúcich bolo na európskej úrovni diskutované už od roku 2007 a po návrhu smernice volali nielen členské štáty ale aj bezpečnostní experti. Súčasný právny stav v Európskej únii je totiž nejednotný, niektoré členské štáty majú svoje zákony čiastočne upravujúce túto oblasť (najpodobnejší navrhovanej úprave má Veľká Británia), ale zber údajov a ich používanie je veľmi nesystematické a vo všeobecnosti neumožňuje identifikáciu osoby, ktorá predtým nebola žiadnym spôsobom podozrivá v súvislosti s teroristickou alebo závažnou trestnou činnosťou. V záujme väčšej efektívnosti je preto potrebná harmonizácia pravidiel.
Na návrhu smernice sa preto začalo pracovať v roku 2011. V roku 2013 bol však návrh zamietnutý vo výbore Európskeho parlamentu LIBE (občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci) najmä z obavy o ochranu osobných údajov a porušovania práva na súkromie. Vyskytli sa aj pochybnosti o naplnení kritéria proporcionality.
Späť do hry sa návrh dostal v dôsledku zvýšeného počtu zaznamenaných návratov tzv. zahraničných bojovníkov, celkovej nestabilnej situácie na Blízkom Východe a Ukrajine a samozrejme nedávnych teroristických útokov v Paríži a Bruseli, po ktorých Európsky parlament vo svojej správe o predchádzaní radikalizácii upozornil práve na záväzok dokončiť legislatívny proces tejto smernice.
“Ja, rovnako ako aj frakcia Európskych konzervatívcov a reformistov v rámci ktorej v Európskom parlamente pôsobím, toto hlasovanie vítame a sme veľmi radi, že po mesiacoch rôznych zdržiavaní a politického taktizovania sa konečne dostávame k tejto fáze. Systém PNR dá členským štátom dôležitý nástroj na odhaľovanie tzv. zahraničných bojovníkov, ktorí dovtedy neboli podozriví z teroristických aktivít. Bude takisto nápomocný v boji proti pašovaniu drog, či inému organizovanému zločinu. Verím preto, že aj prostredníctvom tohto systému sa nám podarí účinnejšie predchádzať teroristickým útokom, aké nedávno zasiahli Paríž a Brusel a zanechali za sebou množstvo nevinných obetí,” hovorí Jana Žitňanská.
O návrhu smernice bude v pondelok neskoro večer hlasovať parlamentný výbor LIBE, v stredu sa odohrá rozprava o návrhu a pravdepodobne vo štvrtok budú poslanci o návrhu hlasovať v pléne Európskeho parlamentu. Spravodajcom je môj kolega zo skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov, britský poslanec Timothy Kirkhope, dodáva europoslankyňa.
Systém PNR sa týka údajov, ktoré leteckým spoločnostiam poskytujú pasažieri pri rezervácií letov a tzv. check-ine. Patrí k nim dátum letu, detaily o ceste (číslo sedadla a pod.), kontaktné informácie cestujúceho, informácie o batožine, platbách, či informácie o osobách cestujúcich v rámci rovnakej rezervácie. Smernica sa však nevzťahuje na strojovo čitateľné informácie cestovných pasov, ktoré obsahujú dátum narodenia, číslo pasu či národnosť. Zo zberu dát sú podľa návrhu smernice vylúčené aj citlivé údaje odhaľujúce rasu alebo etnický pôvod osoby, náboženstvo alebo vieru, politické názory, členstvo v odborových organizáciách, zdravotné údaje alebo údaje týkajúce sa sexuálneho života. Cestujúci budú o zbere svojich údajov informovaní a implementácia smernice pre nich nebude znamenať žiadne nové povinnosti.
Povinnosti podľa tejto smernice sa budú vzťahovať na lety prevádzkované medzi niektorým členským štátom EÚ a treťou krajinou. Letecký prepravca tak bude systematicky zhromažďovať PNR údaje, ktoré následne prostredníctvom špeciálne vytvorenej jednotky zašle príslušnému orgánu dotknutého členského štátu (tomu z ktorého alebo do ktorého let smeroval). Základná zásada zaručuje, že členské štáty nebudú mať priamy prístup do databáz leteckých spoločností, ale údaje budú získavať sprostredkovane.
Hodnotenie údajov tak bude umožňovať identifikáciu osôb, ktoré zatiaľ neboli z teroristických aktivít podozrivé, ale práve analýza týchto dát by mohla ich aktivity naznačovať. V nadväznosti na to by mohli kompetentné orgány tieto osoby preveriť a zistiť, či nepredstavujú hrozbu.
Ochranu osobných údajov cestujúcich pred zneužitím zabezpečuje klauzula, podľa ktorej budú môcť byť údaje využívané iba v súvislosti s bojom proti terorizmu a závažnému zločinu.
Členské štáty budú mať na úplnú transpozíciu smernice do svojich právnych poriadkov dva roky.
TASR informovala poslankyňa Európskeho parlamentu Jana Žitňanská.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
