V súvislosti s tým tiež vyhlásil, že nebude viac chodiť do parlamentu. Ponúknutú policajnú ochranu odmietol s odôvodnením, že kým bude ministrom vnútra Kaliňák, žiadnu ochranku od polície nechce. V súvislosti s ochrankou si pravdepodobne aj samotný Matovič uvedomuje, že ľudia patriaci pod ministerstvo vnútra, by získali detailné informácie o jeho pohybe a činnosti.

Matovič tiež vyhlásil, že rozhodnutie nezúčastňovať sa zasadnutí parlamentu nebol prejav strachu o život, ale protest voči nedemokratickému a šikanóznemu vedeniu Národnej rady Dankom.

Mediálne vyjadrenia Matoviča na sociálnej sieti komentovali Daniel Lipšic (NOVA) a komentátor Eduard Chmelár. Zaujali však rozdielny postoj.

Tlak na rodinu

Lipšic všetkých tých, ktorí si chcú Matoviča kopnúť, vyzýva, aby sa aspoň na chvíľu zamysleli. „Bol som pri Igorovi v posledných dvoch rokoch dosť blízko… Bol za mnou aj posledný utorok, deň po tom, ako dostal od neznámeho muža vyhrážku, ktorá smerovala proti jeho životu,“ píše Lipšic.

„Viem, ako ťažko niesli tieto útoky jeho najbližší – jeho manželka, a jeho dve dcéry. Viem, že po poslednom incidente sa obával povedať svojej manželke, čo sa udialo. Viem, že jeho dcéra mu raz ráno – po týchto nezmyselných útokoch – nechala na stole obrázok s nápisom, že ho prosia, aby odišiel z politiky,“ dodáva.

Lipšic tiež porovnáva aktuálnu situáciu s našimi susedmi, s Poľskom či Maďarskom. „Ak by sa niečo podobné dialo opozičnému lídrovi v Poľsku, či Maďarsku, tak by niektoré naše intelektuálne elity boli na barikádach. Teraz – sú ticho, pretože … pretože Matovič. Nevadí, že popri tom sa likvidujú aj kľúčové princípy liberálnej (!) demokracie. Za ich hanebného mlčania.“

Bývalý poslanec opisuje aj svoje skúsenosti s vyhrážkami v čase jeho ministrovania na ministerstve spravodlivosti. „Vyhrážky smerujúce k mojej likvidácii (prvá prišla potom, ako som podal dovolanie proti M. Černákovi, a to už bolo veľmi dávno), diskreditačné kampane, či kriminalizáciu za vyšetrovanie Gorily. Dostával som nábojnice, biely prášok, sledovali moje deti. Snažili sa vytvárať psychický tlak. Na mňa, na moju rodinu. Nikto z nás nemá nervy zo železa,“ ozrejmuje svoju skúsenosť Lipšic a zároveň dodáva, že Matoviča chápe.

Absenciu v práci by netoleroval žiaden zamestnávateľ

Podľa Lipšicca to Matovič nehrá. Kto to podľa bývalého ministra nezažil na sebe, na svojej rodine, na svojich najbližších, ten by sa nemal ponáhľať k príliš rýchlemu úsudku. Avšak politický komentátor Eduard Chmelár, ktorý vyhrážky zažil na vlastnej koži, na Matovičov mediálny výstup nazerá diametrálne odlišne ako Lipšic, ktorý sa skôr zameral na city a prežívanie Matovičovej rodiny.

„Pred ôsmimi rokmi ma napadla tlupa vyholených neonacistov a zlomili mi malíček. Pred niekoľkými rokmi mi na univerzitu priniesli podozrivú listovú zásielku s neznámym práškom. Každý týždeň mám v pošte vyhrážku od nejakého psychopata, deje sa to už mnoho rokov, odkedy som verejne známy, sľubujú mi, že keď sa to tu zmení, prvého ma zastrelia, obesia, vyženú, zvolávali na mňa trest boží, jeden mail dokonca prisahal krvnú pomstu aj mojim deťom a takéto sprosté reči chodia zo všetkých strán, dokonca aj od tých „mierumilovných“ žabiek-demokratiek,“ vysvetľuje Chmelár.

Zároveň dodáva, že ani v jednom prípade nezvolal tlačovku, neobviňoval Dzurindu, Fica, Kisku ani iných politikov a neobťažoval tým verejnosť. „Chcem povedať, že považujem za absolútne šialené, ak sa nejaký politik postaví pred kamery a bez akýchkoľvek dôkazov verejne obviní iného politika z toho, že plánuje jeho vraždu. A považujem za drzé, keď sa na základe takýchto fabulácií niekto rozhodne, že nebude chodiť do práce, čo by mu netoleroval nijaký zamestnávateľ nielen na Slovensku, ale v celom priľahlom vesmíre.“

Publicista tiež uvádza, že Matovič môže ako ústavný činiteľ požiadať ministerstvo vnútra o ochranku. „Mnohí z nás, ktorí pracujeme takpovediac v teréne, ako občianski aktívni ľudia, bez krytia poslaneckej imunity a iných výhod a nastavujeme dennodenne svojimi verejnými vyjadreniami svoju kožu, takéto možnosti nemáme. Takéto správanie poslanca, ktorého si ľudia zvolili, aby bojoval za ich záujmy, je nielen choré a zbabelé. Je predovšetkým nezodpovedné a spoločensky neprípustné, lebo ak sa nám tu rozmnoží móda upozorňovať na každé subjektívne podozrenie takýmto hysterickým spôsobom (opakujem a podčiarkujem) bez akýchkoľvek dôkazov, v tejto spoločnosti sa začne hon na čarodejnice,“ upozorňuje Chmelár.

„Verejný činiteľ je ten, ktorý by mal za občanov nastavovať hruď a zápasiť za ich lepší život. Nie teatrálne sa rozplakať na tlačovke, dupať nohami a zbabelo ujsť. Napríklad aj pred vyšetrovaním jeho daňových podvodov. Či sme červení, modrí, zelení alebo oranžoví, takéto praktiky by sme mali z princípu odmietnuť. Vťahujú celú spoločnosť do chorobného podozrievania a prehlbujú už aj tak katastrofálny morálny rozklad,“ uvádza na záver politický analytik.