Môj profil 
Predplatné
Tak hodnotí dnešnú situáciu taliansky politik, novinár, spisovateľ a verejný činiteľ Giulietto Chiesa. Varovanie Giulietta Chiesu zaznelo na televíznej stanici Pandora TV:
A my vám ho prinášame v slovenskom preklade:
„Čierna Hora je časťou bývalej Juhoslávie, ktorú už dlhší čas vedie klan Milo Djukanoviča, osoby, ktorá je podozrivá z mafiánskych pašeráckych praktík v oblasti Stredozemného mora aj mimo neho. Patrí teda medzi osoby s pochybnou reputáciou. Vyjadrené klasickou americkou terminológiou, je to sukin syn ( v originále: „son of a bitch“), no je to náš sukin syn. Všetko je teda v poriadku. V tejto súvislosti mi prichodí na myseľ podobný prípad zo Západnej pologule – Manuel Noriega.
Hlavne teraz ide o to, že Čierna Hora musí čím skôr vstúpiť do NATO. Ako vyhlásil generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, „je to vážny krok k integrácii, vážny krok k euroatlantickej integrácii celého regiónu európskeho Balkánu“. Fráza je to veľmi významná. K tomu Stoltenberg dodáva: „Dvere do NATO sú otvorené kvôli zavŕšeniu našej vízie sveta a Európy. Európy spoločnej, slobodnej a mierovej“.
Je to konkrétne tento projekt, ktorý vysvetľuje posledné aktivity NATO. Fakt pripojenia Čiernej Hory do NATO sa oficiálne uskutoční začiatkom budúceho roku, no celý proces sa začal v roku 2009.
Nič nové pod slnkom, ako sa hovorí. Dávne je želanie pripojiť k NATO tiež Ukrajinu aj s celou jej neonacistickou suitou, aj Moldavsko s jeho skorumpovanými úradníkmi. Hovorí sa tomu európske hodnoty – pozývame všetkých do jedného, celú tu politickú háveď ktorá sa vynorila po rozpade ZSSR, politikov, ktorí prežili 24 rokov totálnej korupcie. Toto všetko je teraz pozvané do NATO aj EÚ. Hľadiac do budúcnosti, netreba sa zbavovať ničoho pochybného.
Načo je potrebné pozývať štát typu Čiernej Hory, ktorej počet obyvateľov sa rovná počtu obyvateľov Ženevy, štátu, ktorý existuje vďaka referendu, legálnosť ktorého je veľmi pochybná?
Stačí sa pozrieť na mapu a vidíme, že Čierna Hora hraničí so Srbskom, štátom, ktorý chcú všetkými silami, dokonca proti vôli vlastného národa dokopať do Európy. Ďalej hraničí s Kosovom – ďalším vymysleným štátom, s Albánskom, ktoré neprestáva snívať sny o Veľkom Albánsku, s Chorvátskom, Bosnou a Hercegovinou… Hraničí teda so štátmi, v ktorých to po krutej vojne zničiacej Juhosláviu doteraz vrie.
Tiež tu máme Moldavsko a Rumunsko, kam sa nedávno presťahoval európsky štáb NATO. Pri pohľade na mapu môžeme pochopiť, že sa uzatvára obruč okolo Ruska.
Destabilizuje sa situácia v Macedónsku. Tu je celá oblasť zaplnená utečencami, ktorí sa tu dostali vďaka organizačnej činnosti Turecka, člena NATO a verného lokaja Ameriky.
Takže NATO s pomocou Veľkej Británie, ktorá chce vystúpiť z EÚ, chce Turecko do EÚ priviesť.
Keď sa teda pozeráš na mapu, chápeš zmysel vstupu Čiernej Hory do NATO na príkaz Ameriky. Tlak na Rusko pokračuje a rozširuje sa po celej Európe po tom, čo Amerika utrpela vojenskú a politickú porážku v Sýrii. Američania týmto vysielajú signál – my vo svojej politike pokračujeme… Rozširujeme NATO, riadime Ukrajinu a nezabúdame ani na Gruzínsko. Je potrebné sa rozrastať a zaťahovať slučku okolo Ruska silnejšie a agresívnejšie.
Čo na to povedať…? Spejeme k vojne… Dokonca aj napriek tomu, ak by s tým Francúzsko alebo Nemecko nesúhlasili.
Je očividné, že Nemecko s touto situáciou nesúhlasí. No o to sa nikto nestará.
Tiež je zreteľné, že európske bašty sú v ťaživej situácii.
Taliansko, ako vždy, mlčí. Bude nútené ratifikovať rozhodnutie spolu s inými a iste tak urobí. Potom siňora Roberta Pinottiová, ak dovtedy ešte bude ministerkou obrany Talianska, bude musieť postískať ruky, špinavé ruky pochybných ľudí… No to by nás nemalo privádzať do rozpakov… Je to viac ako obvyklé…“ – dodáva Giulietto Chiesa.
