„Som znepokojený rastúcim nebezpečenstvom použitia teroristami chemických, biologických, rádioaktívnych alebo nukleárnych zbraní vo veľkých mestách. Myslím si, že rezolúcia 1540 môže a musí zohrávať veľkú úlohu v tom, aby medzinárodné spoločenstvo malo vhodné mechanizmy na predchádzanie podobným incidentom“, – povedal šéf OSN.
Podľa jeho slov sa štáty musia zamyslieť nad tým, čo urobiť v prípade, ak snahy na predchádzanie použitia ZHN neštátnymi subjektami zlyhajú. „Vyzývam členov Rady Bezpečnosti prevziať zodpovednosť za zlepšenie našej pripravenosti k možnému použitia takýchto zbraní. Nakoniec chcem podčiarknuť, že najlepším spôsobom odvrátiť použitie ZHN neštátnymi subjektami je raz a navždy likvidovať všetky podobné zbrane. Skúsme znásobiť naše úsilie na vytvorenie bezpečnejšieho sveta“, – podčiarkol Pan Ki Mun.
Rezolúcia 1540, prijatá roku 2014, vyzýva štáty ustanoviť prísnu kontrolu nad ZHN a jeho nosičmi a nepripustiť ich výrobu, získanie či dopravu neštátnymi subjektami, ku ktorým priraďujeme teroristov. V pondelok v OSN štartovali trojdňové konzultácie, zasvätené všeobsiahlej analýze toho, do akej miery sa dokument uplatňuje v praxi.
Podľa vyhlásenia šéfa OSN, od momentu prijatia bola rezolúcia „vynikajúcim príkladom medzinárodnej spolupráce“, a proces jej revízie umožní zachovať jej aktuálnosť. „Musíme uznať, že svet sa od roku 2004 zmenil. Žiaľbohu, zmeny nie vždy vedú k lepšiemu“, – podotkol Pan Ki Mun.
Jedna z otázok, o ktorých diskutujú členské štáty OSN, je možnosť značného zosilnenia protiteroristickej komponenty danej rezolúcie. Aktívne za to vystupujú USA, zatiaľ čo Rusko sa k tomuto nápadu stavia skepticky. Ako v pondelok vyhlásil hlavný radca Departmentu pre otázky nešírenia a kontroly nad zbraňovými systémami MZV RF Grigorij Maškov, „úprava danej rezolúcie na protiteroristickú by v skutočnosti priviedla k vymiznutiu jej hlavného poslania – nešírenia ZHN“. Podľa Maškova existujú pre zosilnenie boja s terorizmom iné rezolúcie a medzinárodné formáty.
Pozn. Prekl: „Domnievame sa, že Pan Ki Mun je v danom prípade v úlohe štatistu, poručíka aj varujúcej Andromachy zároveň.
V skutočnosti by bolo bývalo za „najlepších rokov“ Studenej vojny absolútne nemožné predstaviť si, žeby generálny tajomník OSN varoval ľudí pred tým, že tak sofistikovane vyrábané a dômyselne chránené a skladované zbrane z nukleárneho potenciálu superveľmocí USA a ZSSR, či menších jadrových „nováčikov“ – FRA, UK, ISR, ba dokonca Indie a Pakistanu by sa mohli dostať do rúk akýchsi mudžahedínov. Hypotetické zadováženie si jadrovej nálože nejakými pologramotnými mudžahedínmi, jej obsluha, technológie a kádre, nevyhnutné pre zaobchádzanie s ZHN, nehovoriac o nevyhnutnej „cover-structure“, ktorá by celej afére zabezpečila náležitú konšpiráciu – to všetko je nemožné bez „sprostredkovania“ tajných služieb. V tomto zmysle je ťažké nesúhlasiť s V. Putinom, keď hovoril o „najväčšej geopolitickej katastrofe XX.storočia“ v zmysle krachu štátnych štruktúr, zabezpečujúcich bipolárnu paritu a stabilitu, v „socialistickom tábore“, a zároveň v zmysle prerastania spoločenstva tajných služieb niekdajších západných oponentov Varšavskej zmluvy na nadnárodnú úroveň, výsledkom čoho napríklad tajné služby USA držia v područí celú krajinu, ktorá sa častokrát stáva nástrojom presadzovania mocenských záujmov zložitého konglomerátu tajných služieb a medzinárodnej korporatokracie.
Je nevyhnutné si uvedomiť, že „medzinárodné spoločenstvo“ si tieto Pan Ki Munove slová bude vysvetľovať práve v tomto kľúči, pričom vyhodnotí, že je to varovanie o možných apokalyptických sprievodných javoch fenoménu, ktorý sa už dlhšie rysuje na horizonte – totiž odchod hegemóna unipolárneho sveta. Hegemóna, ktorého elita, ako je možné usúdiť na príklade militantnej rétoriky H. Clintonovej, je za každú cenu rozhodnutá zachrániť vlastnú ekonomiku na úkor celého sveta, nech by aj za cenu všeobsiahlej vojny. Každá nová „svetová“ musí mať svoje „Gliwice“. Prvý pokus spred dvoch rokov v podobe zostreleného MH17 nevyšiel, ale to neznamená, že sa neplánuje druhý.
Navyše, historik A. Fursov v rámci svojho prednáškového cyklu „Škola analytiky“ hovorí, že mediálny furor, ktorý sprevádzal minuloročný škandál okolo prezidenta FIFA J. Blattera, mal údajne aj vedľajšiu funkciu – totiž odvrátiť pozornosť od vojenského použitia jadrovej bomby letectvom saudskej armády v Jemene. Výbuch bol skutočne obrovský a existujú záznamy v internete, ktoré svedčia v prospech hypotézy, že proti jemenským povstalcom Saudi použili práve nukleárnu pumu.
Zároveň je príznačné, že Pan Ki Mun na záver žiada „plošnú likvidáciu“ jadrových zbraní.
Táto požiadavka má tiež bezpochyby americký podtext, keďže pre kompetentných ľudí spoza mláky nie je tajomstvom, že jediné, čo udržiava NATO pred plnoformátovou vojnou s RUS, je ruský jadrový arzenál. Ktorý bol vytvorený a je udržiavaný v bojovej pohotovosti z jediného – odstrašujúceho – dôvodu, t.j. preto, aby nikdy nemusel byť použitý. Ak ho nebude, nik nám nezaručí, že nevypukne vojna klasického druhu, s použitím všetkých možných konvenčných zbraní.
Predpokladáme, že podobné vyhlásenia generálneho tajomníka USA „z podania USA“ treba vnímať ako bezprostredné varovanie pred katastrofickou situáciou, v ktorej sa ocitli USA, a ich odhodlaní ísť až do konca, vrátane dodávania ZHN teroristickým zoskupeniam, z ktorých mnohé preukázateľne koordinujú západné rozviedky.