Bratislava 9. septembra 2019 (HSP/Foto:Pavol Novák)
K umieraniu lesov v posledných rokoch prispeli hlavne búrky, sucho a premnoženie škodcov. Spolková vláda v Berlíne na obnovu porastov vyčlenila cca 800 miliónov eur. Peniaze by mali smerovať v prvom rade na výsadbu nových stromov. Ochrancovia prírody a ministerka poľnohospodárstva sa zhodujú, že ide o celonárodný problém
A ako to vyzerá na Slovensku? Každý si obhajuje svoje stanovisko a obyčajný človek si z toho vôbec nevie vybrať, kto má pravdu, alebo ten správnejší prístup k spracovaniu drevnej hmoty po rôznych kalamitách. Všetci už vieme, že ku klimatickým zmenám prispievajú skleníkové plyny, a to hlavne CO2. V tomto sa asi zhodnú ochranári aj lesníci. Len by sme si mali všimnúť, kto a akú uhlíkovú stopu po sebe zanecháva a svojou činnosťou prispieva ku klimatickým zmenám.
Rastliny pri fotosyntéze čerpajú uhlík z ovzdušia, použijú ho na svoj rast nadzemných a podzemných častí a cez korene ho ukladajú do pôdy a pri tomto procese nám produkujú tak potrebný kyslík. Ak nedôjde k narušeniu tohto procesu, uhlík sa môže stabilizovať a zostať v pôde celé storočia. Zdravá pôda dokáže zmierniť zmenu klímy. Lesné hospodárstvo by malo zabezpečiť, aby čo najviac uhlíka zostalo pod zemou. Európsky parlament prijal plán na zvýšenie absorbčnej kapacity lesov. Lesy by tak v roku 2030 mali byť schopné zachytiť viac emisií, ako budú členské štáty EÚ produkovať pri činnostiach súvisiacich s využívaním pôdy. V materiáloch EHSV sa zdôrazňuje, že vzhľadom na možné negatívne dôsledky klimatických zmien by mali členské štáty v rámci predchádzania škodám, ktoré na lesnom fonde spôsobujú extrémne javy (búrky, suchá, lesné požiare a hmyz) a v rámci odstránenia následkov týchto škôd vypracovať krízové plány pre lesné hospodárstvo. V uvedenom materiáli sa zdôrazňuje, že lesy okrem ich významu v boji proti klimatickým zmenám zohrávajú množstvo ďalších úloh ekologického, sociálneho a hospodárskeho charakteru, ktoré je potrebné zachovať.
Spor medzi lesníkmi a ochranármi sa najvypuklejšie prejavil po veternej kalamite v roku 2004, kedy bolo zničených okolo 5,3 mil. kubíkov dreva.
Spor nastal vo veci spracovania drevnej hmoty po kalamite. Lesníci navrhovali spracovať drevnú hmotu, aby sa zabránilo rozšíreniu druhotných škodcov v čo najväčšej možnej miere. Ochranári požadovali nespracovať túto drevnú hmotu, pretože príroda sa vraj s daným problémom dokáže vysporiadať sama. A výsledok? Rozhodnutím štátneho orgánu ochrany prírody pod vplyvom ochranárskych združení sa v Kôprovej a Tichej doline nechalo ležať okolo 600-tisíc kubíkov drevnej hmoty. Katastrofické premnoženie podkôrneho hmyzu, zničené ďalšie milióny kubíkov drevnej hmoty, narušenie miestnej klímy, vodných pomerov a následné erózie pôdy. Kde sú tie nariadenia EÚ a EHSV? Presadzovanie jednostranného pohľadu na tak zložitý a vzájomne sa ovplyvňujúci systém, ako je les, je vysoko neodborné a nezodpovedné.
Bez trestnoprávnej zodpovednosti za následky svojich rozhodnutí, ktorými títo tzv. ochranári a ekológovia spôsobili veľké škody štátu alebo súkromným majiteľom lesov, naďalej presviedčajú verejnosť o svojej pravde. Sú hrdí na svoje činy a zavádzajú verejnosť tým, že na danom území rastie nový les. Áno, nový les tam rastie, ale to, že svojím rozhodnutím zničili stovky hektárov zdravého lesa, už nikde neuvádzajú. Práve naopak, obviňujú lesníkov z vytvárania nových holín v porastoch, ktoré boli následne zničené podkôrnym hmyzom na základe ich neodborného rozhodnutia.
Myslím si, že ich uhlíková stopa pri riešení klimatických zmien je jasná a nesporná. Je nepochopiteľné, že množstvo našich politikov sa obklopuje takýmito „odborníkmi“ a uvažuje o ťažbovej uzávere. Asi preto, že lykožrút nestihol zlikvidovať zvyšok smrekových porastov a treba mu v tom pomôcť.
V Nemecku ochranári a lesníci spoločne riešia, ako odstrániť škody spôsobené kalamitami (aj podkôrnym hmyzom), a to aj umelou obnovou takto zničených porastov, lebo to považujú za celonárodný problém. Na Slovensku je asi celonárodný problém našich „ekologických ochranárov a aktivistov“ zlikvidovať posledné zvyšky našich zdravých lesov.
Klimatické zmeny a ekológia sú v súčasnosti veľmi populárne pojmy a dá sa po nich „vyšplhať“ až na tie najväčšie holiny. Stratil sa u nás komplexný pohľad na les a zdravý rozum?!
Pavol Novák