Druhým pilierom je zabezpečenie spoločensko-hospodárskych podmienok občanom a regiónov, kde žijú tieto komunity. „Vnímam pod tým účinný regionálny rozvoj, rozvoj infraštruktúry či vytváranie pracovných príležitostí,“ vysvetlil splnomocnenec. Posledným, tretím pilierom je zlepšenie celospoločenského vnímania a vytvárania obrazu o jednotlivých menšinách.
Vláda sa v programovom vyhlásení (PVV) zaviazala, že príslušníkom národnostných menšín bude vytvárať možnosti na zachovávanie ich kultúrnych zvyklostí, jazyka či tradícií. Okrem toho, za účelom využitia ústavného práva zúčastňovať sa na riešení vecí verejných zváži možnosť zriadenia Úradu pre národnostné menšiny, do ktorého pôsobnosti by malo patriť najmä presadzovanie a dodržiavanie vnútroštátnych a medzinárodných záväzkov SR v oblasti postavenia a práv príslušníkov národnostných menšín, či napríklad príprava súhrnných správ o situácii menšín na území SR.
„Ak si dobre pamätám, na túto tému nie je jednotný názor ani vo vládnej koalícii. Priznám sa, že pri tvorbe legislatívneho zámeru menšinového zákona sme viedli i na túto otázku dlhé debaty. Som zástancom toho, že pri tvorbe verejných politík by mala vzniknúť jednotná vízia a konsenzus. V zákone o menšinách bude aj samostatná časť o inštitucionálnom zabezpečení práv menšín, takže by sme mali ísť ruka,“ vysvetlil v tejto súvislosti Bukovszky.
Dodal tiež, že do PVV dal napríklad návrh na posilnenie kompetencií a postavenia splnomocnenca a inštitucionálne zabezpečenie ochrany práv menšín riešiť cez plánovaný komplexný menšinový zákon, ktorý sa tam napokon nedostal.