Môj profil 
Predplatné
“Dostala som sa do obdobia, kedy túžim byť v stave bez hriechu. Ja viem, že pre človeka v tejto dobe je to veľmi ťažké, tiež viem, že je to zvláštna túžba, no vedie má k tomu láska k Bohu a priznám sa, že hlavne strach z večného zatratenia. A tu je ten problém. Žijem v každodennom strachu aby som nezhrešila, pretože zajtrajška sa dožiť nemusíme a mňa v hriešnom stave Pán Boh zatratí,” píše v úvode svojho príspevku čitateľka.
“Zároveň sa pozerám na ostatných ľudí, ako si šťastne nažívajú a netrápi ich nadávka, či klamstvo, bez výčitiek svedomia si doprajú aj keď je na svete toľko chudoby. A ja so bojím kúpiť si niečo na seba, aj keď to nepotrebujem, lebo viem, že niekto iný trpí hladom. Ako žiť a užívať si života bez toho, aby som sa stále musela zamýšľať nad tým, či sa Bohu páči to, čo robím?,” pýta sa.
Vladyka Milan upozorňuje, že sú dva spôsoby krajného správania: “veľmi voľné a veľmi škrupulózne správanie, avšak staré latinské porekadlo hovorí: “via media aurea” = zlatá stredná cesta.”
Boh z nás nechce mať hriešnych ľahkomyselníkov, ale ani zošrubovaných rigoristov, ale ľudí ktorí “v slobode ducha prijímajú Božie prikázania a túžia ich čo najviac napĺňať bez napätí z vlastných nedokonalosti a pádov,” vysvetľuje.
“Tie napätia v nás prišiel odstrániť Kristus svojím krížom a zmrtvýchvstaním, lebo tým nám zaslúžil milosť odpustenia. Teda ani fakt našej hriešnosti nás nesmie ubíjať natoľko, aby nás oberal o nádej a istotu Božieho milosrdenstva nad hriešnikom.”
To, že sa niekto snaží o dokonalosť je správne, lebo už v samotnom pokání je obsiahnutá podmienka túžby po slobode od hriechu, ale faktom ostáva aj to, že napriek predsavzatiam, môže človek veľakrát padnúť a Boh pred ním aj tak nezavrie nebeskú bránu, ale čaká, “aby sa obrátil, a žil” (por. Ez18,23).
“Preto nebojte sa žiť “normálne” s tým, že vo viere v Boha napĺňate svoj život dobrými skutkami a kajúcnosťou nad svojimi nedokonalosťami a hriechmi,” vyzýva na záver vladyka.
.JPG)
