Olaf Scholz a Emmanuel Macron po tom, čo sa verejne pohádali, našli niečo, na čom sa zhodujú: rastúce znepokojenie nad nekalou konkurenciou zo strany USA a potenciálna potreba Európy vrátiť úder. Nemecký kancelár a francúzsky prezident diskutovali o svojich spoločných obavách v takmer tri a pol hodinovom rozhovore počas stredajšieho obeda s rybami, vínom a šampanským v Paríži.

Podľa ľudí oboznámených s ich rozhovormi sa partneri zhodli na tom, že nedávne plány amerických štátnych dotácií predstavujú opatrenia narúšajúce trh, ktorých cieľom je presvedčiť spoločnosti, aby presunuli svoju výrobu do USA. A to je problém, ktorý chcú, aby Európska únia riešila.

Stretnutie názorov v tejto otázke nasledovalo po verejných nezhodách v posledných týždňoch v kľúčových politických otázkach, ako je energetika a obrana, ktoré rozdelili to, čo sa často považuje za ústredné politické spojenectvo EÚ medzi jej dvoma najväčšími ekonomikami.

Ale aj keď sa ich obed konal na nepríjemnom pozadí, obaja lídri sa zhodli na tom, že EÚ nemôže zostať nečinná, ak Washington bude presadzovať svoj zákon o znížení inflácie, ktorý ponúka zníženie daní a energetické výhody pre spoločnosti investujúce na území USA, v jeho súčasnej podobe. Nedávno podpísaný právny predpis USA konkrétne nabáda spotrebiteľov, aby si pri výbere elektrického vozidla „kupovali americké”, čo je krok, ktorý je obzvlášť nepríjemný pre veľké automobilové odvetvia, napríklad vo Francúzsku a Nemecku.

Posolstvo parížskeho obeda znie: Ak sa USA nezmiernia, EÚ bude musieť vrátiť úder. Aby sa zabránilo nekalej konkurencii alebo strate investícií, budú potrebné podobné stimulačné programy pre spoločnosti. Takýto krok by znamenal riziko, že transatlantické vzťahy sa dostanú do novej obchodnej vojny.

Macron bol prvý, kto zverejnil toto prísne varovanie. „Potrebujeme zákon „Buy European Act“ (Kupujte európske) ako Američania, musíme vyhradiť naše dotácie pre našich európskych výrobcov,” povedal francúzsky prezident v stredu večer v rozhovore pre televíznu stanicu France 2, pričom mal na mysli konkrétne štátne dotácie na elektromobily.

Macron tiež spomenul podobné obavy zo štátom dotovanej konkurencie z Číny: „Máte tu Čínu, ktorá chráni svoj priemysel, USA, ktoré chránia svoj priemysel, a Európu, ktorá je otvoreným domom,” povedal Macron a dodal: „Máme skutočnú zhodu na tom, aby sme v tejto téme pokročili, mali sme veľmi dobrý rozhovor.”

Rozhodujúce je, že Berlín, ktorý je tradične zdržanlivejší, pokiaľ ide o konfrontáciu s USA v obchodných sporoch (čo je u krajiny, ktorá od druhej svetovej vojny nenadobudla plnú suverenitu, pochopiteľné), skutočne podporuje francúzske úsilie. Podľa ľudí oboznámených s kancelárovými úvahami Scholz súhlasí s tým, že EÚ bude musieť zaviesť protiopatrenia podobné americkému programu, ak Washington odmietne riešiť kľúčové obavy vyjadrené Berlínom a Parížom.

Scholz nie je veľkým fanúšikom Macronovej formulácie „Buy European Act”, pretože pripomína takmer 90 rokov starý „Buy American Act”, ktorý je často kritizovaný za protekcionizmus, pretože zvýhodňuje americké spoločnosti. Kancelár však zdieľa Macronove obavy z nespravodlivých konkurenčných výhod, uviedli zasvätení. Začiatkom tohto mesiaca Scholz verejne vyhlásil, že Európa bude musieť o zákone o znížení inflácie s USA „veľmi podrobne diskutovať”.

Úderom pre priemyselné jadro Nemecka bolo, že chemický gigant BASF v stredu oznámil plány na obmedzenie svojich obchodných aktivít a pracovných miest v Nemecku, pričom šéf spoločnosti Martin Brudermüller ako dôvod uviedol zvýšené ceny plynu – ktoré sú podľa neho šesťkrát vyššie ako v USA – ako aj zvyšujúcu sa reguláciu EÚ. „Rozhodnutia úspešnej spoločnosti, akou je BASF, ukazujú, že musíme zlepšiť celkovú atraktívnosť Nemecka ako miesta pre podnikanie,” uviedol nemecký minister financií Christian Lindner na Twitteri a prisľúbil prijať rôzne opatrenia, ako napríklad „daňové úľavy pre súkromné investície”.

Die Entscheidungen eines erfolgreichen Unternehmens wie #BASF zeigen, dass wir die Attraktivität des Standorts Deutschland insgesamt verbessern müssen.👇

— Christian Lindner (@c_lindner) October 27, 2022

.

Predtým, ako „použijú veľké zbrane“, sa však Scholz a Macron pokúsia o dosiahnutie „mierového“ riešenia s Washingtonom. Malo by sa tak stať prostredníctvom novej pracovnej skupiny EÚ – USA pre zákon o znížení inflácie, ktorá bola zriadená počas utorkového stretnutia predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej a zástupcu amerického poradcu pre národnú bezpečnosť Mikea Pylea. Pracovná skupina zložená z predstaviteľov EÚ a USA sa stretne prostredníctvom videokonferencie koncom tohto týždňa, čo zdôrazňuje vážnosť európskeho úsilia.

Okrem toho sa ministri obchodu EÚ zídu na neformálnom stretnutí v Prahe, na ktorom sa plánuje zúčastniť aj vyslankyňa USA pre obchod Katherine Taiová, aby diskutovala o napätí v transatlantických obchodných vzťahoch. V Bruseli sa Komisia tiež so znepokojením pozerá na Macronovu formuláciu „Buy European Act”, ktorá evokuje protekcionistické tendencie, proti ktorým sa inštitúcie EÚ dlhodobo snažia bojovať.

„Každé opatrenie, ktoré prijmeme, musí byť v súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie,” uviedol predstaviteľ Komisie a dodal, že Európa a USA by mali vyriešiť nezhody prostredníctvom rozhovorov a „neskĺznuť k opatreniam obchodnej vojny typu „oko za oko”, ako sme ich zažili za vlády Trumpa”.

Zákon o znížení inflácie je však zrejme pre ekonomiky európskych krajín ten menší problém. Oveľa závažnejšie je, ako ich sankcie nanútené zo strany USA, ktoré vyvolali vysoké ceny energetických vstupov, pripravujú o konkurencieschopnosť na globálnych trhoch. Portál Vzgljad konštatuje, že USA takto pripravujú Európu o priemysel a zamestnancov. USA lákajú európske spoločnosti, ktoré nedokážu prežiť v energetickej kríze. Svetielko na konci tunela je pritom v nedohľadne. USA dokonca svoje nekalé obchodné zámery uzákoňujú. Nemecko a Francúzsko síce sľubujú, že budú odpovedať rovnakým spôsobom, ale je zrejmé, kto zvíťazí v tejto rozvíjajúcej sa konfrontácii medzi Európou a Novým svetom.

Washington sa nikdy netajil svojimi ekonomickými nárokmi voči Európe. Predtým výslovne uviedol, že chce predávať svoj skvapalnený zemný plyn do Európy a vytlačiť ruský plyn, ale teraz chce otvorene profitovať aj z ťažkostí európskeho priemyslu prostredníctvom spomenutého zákona o znížení inflácie. V rámci neho USA znížia dane a poskytnú energetické stimuly podnikom, ktoré investujú do výroby v USA. Zákon vyvolal v EÚ búrku rozhorčenia, pretože zasiahol európsky priemysel. Ak rokovania s Washingtonom zlyhajú, EÚ je údajne pripravená „vrátiť úder”. Tým sa myslí, že EÚ bude musieť dotovať svoje európske podniky aj v rámci EÚ, aby vyrovnala nespravodlivú konkurenčnú výhodu USA. Nemecko a Francúzsko nakoniec snáď pochopili, že hlavným cieľom amerického zákona nie je znížiť infláciu, ale prilákať európske továrne späť do svojich krajín. Inflácia v USA je skutočne rekordne vysoká, Američania si na ňu nezvykli. Samotný zákon však v skutočnosti nepomôže znížiť rast cien.

Cieľom zákona nie je znížiť infláciu v USA, ale znížiť rozpočtový deficit prilákaním podnikov z celého sveta do americkej ekonomiky, stimulovať hospodársky rast a realizovať Bidenov ekologický program tým, že v tejto oblasti predbehne Čínu. Napríklad Rozpočtový úrad Kongresu zastáva názor, že právny akt by skutočne znížil deficit federálneho rozpočtu o 100 miliárd dolárov, ale mal by len „zanedbateľný vplyv na infláciu”. Názov dokumentu zjavne sleduje len propagandistické ciele, keďže sa blížia kongresové voľby a Bidenova strana v nich nemôže prehrať. „Dokonca aj v samotných USA renomovaní ekonómovia pochybujú, že zákon skutočne povedie k zníženiu inflácie. Ale na dekarbonizáciu hospodárstva, výber daní a doplnenie rozpočtu to prinesie veľa peňazí.” Oveľa smutnejšou správou pre Macrona a Scholza však je, že ich „odvetné” dotácie pravdepodobne situáciu výrazne nezmenia.

Po prvé, rozdiel v cenách energie v USA a EÚ je obrovský. „V Európe ako celku vzrástli náklady na energiu v tomto roku päťnásobne, zatiaľ čo BASF v Nemecku tvrdí, že náklady vzrástli osemnásobne a hrozí, že presunie výrobu do USA.” V USA sa ceny tiež zvýšili, ale určite nie tak výrazne.

Po druhé, ceny ani nie sú to najdôležitejšie. „USA majú v súčasnosti pomerne veľké zásoby energie na domácom trhu. Hoci situácia je odlišná, napríklad v západnom Texase je veľa plynu a na severovýchode je kríza s naftou. Objektívne je však situácia v USA celkom dobrá. Na rozdiel od Európy, kde hlavným problémom ani nie sú vysoké náklady na energetické zdroje, ale skutočnosť, že ich je fyzicky málo. A minimálne v najbližšom roku alebo dvoch sa táto situácia nedá vyriešiť,” uvádza pre Vzgljad Sergej Kondratiev, zástupca vedúceho ekonomického oddelenia Inštitútu energetiky a financií.

Samotné dotácie nebudú stačiť na to, aby sa investori do nových projektov rozhodli usadiť v EÚ. Aký zmysel má otváranie nových výrobných zariadení v Európe, ak investor nevie, či sa bude môcť pripojiť k sieti a uzavrieť zmluvy na potrebné objemy plynu?

„Európa už skutočne prišla o nové projekty. Investori totiž vidia, že situácia je veľmi neistá a je pre nich jednoduchšie odísť do USA aj bez ďalších dotácií. Kanada, Austrália a Blízky východ sú tiež atraktívnymi lokalitami pre nové projekty. Európa je neatraktívna a dotácie to nespravia. Aký zmysel má diskutovať o dotáciách, ak Nemecko plne nechápe, ako prežije budúcu zimu z hľadiska dostupnosti zdrojov? Aj keď je investor ochotný zaplatiť vysokú cenu za energetické zdroje, ale nie príliš vysokú, odradí ho problém, kde tieto dodatočné energetické zdroje získať,” vysvetľuje Kondratiev.

„EÚ očakáva jeden až tri roky vážneho nedostatku všetkých energetických zdrojov, čo bude veľmi ťažké znášať. Bude sa vyznačovať znižovaním a obmedzovaním spotreby energie, čoho sme svedkami už teraz. V nasledujúcich rokoch sa situácia o niečo zlepší. EÚ ako celok sa však bude nachádzať v zložitej situácii minimálne najbližších päť až osem rokov. To je veľmi dlhá doba pre moderné investície.”

Hovoríme o nedostatku všetkých energetických zdrojov: plynu, elektriny a pravdepodobne aj ropy a ropných produktov. EÚ zatiaľ v plnej miere nedocenila dôsledky ropného embarga, pretože embargo na ropu nadobudne platnosť až začiatkom decembra tohto roka. Situácia v EÚ je medzitým už teraz kritická.

Mnohé západoeurópske krajiny po prvýkrát od vojny priznávajú, že môžu mať zimné energetické výpadky. Už to hovorí za všetko, aj keď k nim nedôjde. Sú to jasné signály pre investorov a občanov. Pretože Európa príde nielen o nové projekty, ale aj o nové atraktívne pracovné miesta. To znamená, že kvalifikovaní vzdelaní ľudia môžu začať opúšťať Európu vo väčšom počte ako pred súčasnou krízou,” uzatvára Kondratiev.