Môj profil 
Predplatné
Ždiar 19. marca (TASR) – Malé múzeum tradičnej ľudovej kultúry v podtatranskej obci Ždiar má nového prevádzkovateľa. Stal sa ním miestny obyvateľ Peter Michalák. Nadšencovi folklóru a regionálnej histórie sa prácou v spomínanom múzeu splnil, ako sám vraví, celoživotný sen.
Múzeum Ždiarsky dom, kde je umiestnená expozícia pôvodného interiéru domov a krojov niekdajších obyvateľov Ždiaru, postavili približne pred 40 rokmi. Je vo vlastníctve obecného úradu, ktorý ho spolu s vedľa stojacim objektom reštaurácie dlhodobo prenajíma. Návštevníci spomínaného múzea teda môžu spoznávať tradície regiónu na slovensko-poľskom pohraničí aj cez halušky, pirohy či moskole uvarené podľa tradičných goralských receptúr.
"V interiéri Ždiarskeho domu predstavujem návštevníkom expozíciu ľudových krojov, je tu možné zhliadnuť, ako si kedysi ľudia dekorovali svoje príbytky, umiestnené sú tu zároveň krosná a iné pracovné náradie. Mojou ambíciou je doplniť v blízkej dobe tento priestor aj o fotogalériu Ždiaru, pretože súčasný Ždiar a ten spred 50 rokov je, samozrejme, niečo úplne iné a pre porovnanie fascinujúce," povedal Michalák, ktorý si múzeum tradičnej ľudovej kultúry prenajal od obce Ždiar na obdobie 10 rokov.
Ždiarsky dom je v súčasnosti podľa jeho slov jediným stánkom na pôde obce, ktorý prezentuje jej kultúrne dedičstvo. "V minulosti sa tu dokonca nachádzali až tri múzeá, z toho dve súkromné. Denne sa tu zvyklo vystriedať niekoľko autobusov turistov, dnes je situácia iná." Michalák si dal v tejto súvislosti za cieľ propagovať Ždiar, ktorý je známy hlavne medzi milovníkmi lyžovania, aj ako zaujímavú zastávku na mape kultúrneho turizmu. Pred časom tu začal organizovať humorne ladenú ždiarsku svadbu spojenú s jazdou na konskom záprahu po okolí, ku ktorým pribudnú časom tvorivé dielne pre deti, škola tanca a večerné stretnutia s tradičnými remeselníkmi.
"Medzi mojimi predkami je veľa lesníkov, ja som vyštudoval poľnohospodársku školu," odpovedal Michalák na otázku, či má na prácu v múzeu nejakú kvalifikáciu. Jedným dychom však dodal, že s tradičnou goralskou kultúrou je spätý od útleho detstva ako folklorista a v posledných 13 rokoch aj ako krajčír. "Venujem sa šitiu a vyšívaniu dobových nohavíc, ktoré sú známe pod názvom portky. V súčasnosti zhotovujem viacero kusov tohto odevu pre naše deti a mládež, ktoré ho budú mať oblečené v kostole počas nadchádzajúcej birmovky a prvého svätého prijímania. Máme tu takúto tradíciu."
Húževnatý 38-ročný obyvateľ Ždiaru stíha popri prevádzkovaní spomínaného múzea, šití a vyšívaní portiek či skúmaní pôvodu serdokov – tradičných goralských kožuštekov, aj starostlivosť o svoju rodinu, prácu nočného recepčného v hoteli, funkciu kostolníka a mimoriadneho vysluhovateľa svätého prijímania v miestnom kostole. "Dá sa to všetko zvládnuť. Dúfam len, že vzhľadom na moje plány so Ždiarskym domom bude za mnou po 10 rokoch jeho prevádzky a zveľaďovania vidieť veľký kus odvedenej práce," uzavrel Michalák.
UPOZORNENIE: TASR ponúka k správe zvukový záznam. Obrazová redakcia TASR vydáva k správe fotoreportáž a videozáznam.
.jpg)
.JPG)
