Môj profil 
Predplatné
Keď sa vedci snažili simulovať srdcový infarkt u laboratórnych myší, zistili, že na tvorbu krvných doštičiek má vplyv jeden z enzýmov v tele, a to konkrétne fosfoinositid 3-kináza triedy II. Potom, čo došlo k jeho umelému odstráneniu sa krvné zrazeniny prestali tvoriť.
Dva roky vedci skúmali vlastnosti enzýmu na laboratórnych myšiach a ľudských bunkách. Na niekoľkých prierezoch krvných doštičiek potom našli mierne pozmenenú membránu, ktorá bránila doštičkám v tom, aby sa pripevnili k sebe navzájom a aj k stenám krvných ciev. K tomu dochádzalo aj pri zmene krvného obehu tesne pred infarktom. Enzým zvyšoval krvnú zrážanlivosť, čo spôsobilo srdcový záchvat.
Inhibíciou tohto enzýmu tak bolo možné zabrániť mŕtvici aj srdcovým infarktom, ktoré boli spôsobené zablokovaním krvných ciev.
Regenerácia srdca po infarkte
Nedávno sme informovali o tom, že kardiológovia objavili kľúčový proteín, ktorý pomáha srdcu regulovať prietok kyslíka a krvný obeh a naprávať poškodenia. Výsledky výskumu boli uverejnené v časopise Journal of Biological Chemistry.
Pri srdcovom infarkte dochádza k biochemickým procesom, ktoré vedú k poškodeniu srdca – dochádza k stratám v tkanivách a svaloch, prerušeniu prísunu krvi a kyslíka. Pretože srdce samotné je dosť ťažké regenerovať, kardiológovia hľadajú spôsoby, ako mu pomôcť a minimalizovať poškodenie.
Americkí vedci z Kalifornskej univerzity v San Diegu spoločne s nemeckými kolegami zistili, že kľúčovú úlohu pri regenerácii srdca, a tým aj zvýšenie šance na ďalší život pacientov, hrá proteín MANF, mezencefálne astrocyty neurotrofného faktora. Je schopný opraviť poškodené, a dokonca rekonštruovať iné stratené proteíny a vykonávať tak funkciu proteínového regulátora.
“Čím viac je vaše srdce poškodené, tým horšia je prognóza v dlhodobom horizonte, a preto je náš výskum zameraný práve na to,” uvádza tlačová správa univerzity slová manažéra výskumu Chrisa Glembotského, molekulárneho kardiológa a riaditeľa kardiologického ústavu v San Diegu. “Skúmame, ako zvýšiť odolnosť srdca voči poškodeniu následkom infarktu, čo zlepší zotavenie pacientov.”
Vedci preto vykonali experimenty na geneticky modifikovaných myšiach, vyvolali u nich infarkt a pozorovali, ako sa budú zotavovať s proteínom MANF a bez neho. Ukázalo sa, že s proteínom MANF sa zvieratá cítili oveľa lepšie.
.JPG)
.jpg)
