Bratislava 3. októbra 2022 (HSP/Foto:Screenshot/renovablesverdes.com)
Frakovanie pomohlo USA stať sa za posledných 70 rokov ropným a plynovým gigantom, informuje o tom špecializovaná stránka Oil Price
USA v poslednom desaťročí výrazne profitovali z frakovania, pretože hydraulické štiepenie pomohlo výrobcom získať prístup k najťažšie dostupným zdrojom fosílnych palív. Toto odvetvie však neustále čelí kritike environmentalistov, ktorí sa obávajú vplyvu štiepenia na životné prostredie. Zdá sa, že USA namiesto toho, aby od frakovania upustili, podobne ako mnohé európske krajiny, sa snažia očistiť svoju činnosť pomocou ekologickejších postupov a využívaním technológie frakovania novými a inovatívnymi spôsobmi. V USA sa techniky štiepenia (hydraulického štiepenia) používajú od roku 1947, pričom za ten čas bolo vyvŕtaných 1,2 milióna vrtov. Frakovanie, metóda získavania ropy a plynu z bridlicových hornín, spočíva vo vŕtaní do zeme a v nasmerovaní vysokotlakovej zmesi vody, piesku a chemikálií na vrstvu horniny s cieľom uvoľniť plyn, ktorý sa v nej nachádza. Tieto operácie pomohli producentom získať prístup k siedmim miliardám barelov ropy a 600 biliónom kubických stôp zemného plynu.
Využívanie techník frakovania pomohlo USA získať obrovské zásoby ropy a zemného plynu, ktoré boli pre tradičných vrtárov nedostupné. Počas rozmachu frakovania v roku 2010 USA predbehli Rusko a Saudskú Arábiu ako najväčší svetový producent ropy a zemného plynu. Jeho domáca produkcia ropy sa zvýšila z 5,4 milióna barelov denne v roku 2010 na 13 miliónov barelov denne do roku 2019. V posledných rokoch ťažba klesala, keď sme v roku 2019 zaznamenali začiatok jej spomalenia, po ktorom nasledovali pandemické obmedzenia a pokles dopytu.
Hoci sa USA pri ťažbe ropy a zemného plynu vo veľkej miere spoliehajú na frakovanie, environmentalisti neustále bojujú za zastavenie frakovania z dôvodu obáv o životné prostredie. Medzi hlavné obavy patria riziká pre kvalitu ovzdušia, kontaminácia vody v oblastiach, kde sa frakovanie vykonáva, a obavy zo seizmických udalostí spôsobených frakovaním.
Podľa jednej z analýz časopisu Energy Policy sa v prípade realizácie plánovaných vrtných projektov v USA uvoľní do atmosféry 140 miliárd ton skleníkových plynov. Hlavnou problematickou oblasťou je Permská panva, 250 míľ široká geologická formácia rozprestierajúca sa v západnom Texase a Novom Mexiku. Očakáva sa, že jedna z oblastí, povodie Delaware, na základe súčasných plánov vrtov vypustí 27,8 miliardy ton uhlíka, zatiaľ čo povodie Midland by mohlo uvoľniť až 16,6 miliardy ton emisií.
Mnohé krajiny v Európe už zakázali frakovanie z dôvodu neistoty okolo seizmických pohybov a iných environmentálnych obáv. Nemecko, Francúzsko a Španielsko frakovanie úplne zakázali. Spojené kráľovstvo medzitým v roku 2019 zaviedlo zákaz frakovania, ale práve pod vedením novej premiérky Liz Trussovej, ktorej cieľom je obnoviť energetickú bezpečnosť krajiny, toto rozhodnutie zmenilo.