Matky na Slovensku kupujú viac áut, rastie záujem o finančné zabezpečenie detí

Trend podľa spoločnosti súvisí aj s rastúcim vekom žien, ktoré sa stávajú matkami. Podľa údajov Štatistického úradu SR bol ich priemerný vek vlani 29,8 roka, pri prvorodičkách 28,2 roka. „Vnímame, že priemerný vek rodičiek v Európe aj na Slovensku dlhodobo rastie a výnimkou tu už nie sú ani ženy pred päťdesiatkou. Napriek tomu, že počet narodených detí klesá, často sa stretávam s mamičkami, ktoré majú aspoň tri deti. Kombinácia týchto dvoch faktorov zvyšuje aj dopyt po priestrannejších automobiloch,“ uviedla generálna riaditeľka Aures Holdings Karolína Topolová.

Mladé mamičky okolo 25 rokov si podľa nej skôr vyberajú menšie hatchbacky, ženy okolo tridsiatky preferujú kombi a po tridsiatke už dominujú SUV. „Matky patria medzi najpraktickejších zákazníkov. Pri výbere zohľadňujú množstvo faktorov – od počtu detí a veľkosti zadných sedadiel na umiestnenie autosedačiek, cez bezpečnostné a komfortné prvky, veľkosť kufra, až po cenu, vek či počet najazdených kilometrov,“ dodala Topolová.

Analýza predajov vozidiel ženám vo veku 26 až 36 rokov ukázala, že najobľúbenejšou kategóriou zostávajú hatchbacky s podielom 36 percent, nasledované kombi s podielom 26 percent. Záujem o tieto typy karosérií však postupne klesá. Naopak, rastie popularita SUV, ktoré už tvoria 24 percent predajov v tejto skupine zákazníčok. Medzi najpredávanejšie modely patria Škoda Octavia, Škoda Fabia a Kia Ceed. Podľa spoločnosti to potvrdzuje dôraz zákazníčok na praktickosť, dostupnosť a spoľahlivosť vozidiel.

Zmena preferencií sa prejavuje aj pri výbere pohonu. Hoci na slovenskom trhu s ojazdenými vozidlami stále dominujú dieselové motory, ženy častejšie kupujú benzínové autá, ktoré tvoria 52 percent predajov. Dieselové vozidlá majú podiel 42 percent. Postupne sa začínajú presadzovať aj alternatívne pohony. Elektromobily si vybralo 1,3 percenta zákazníčok, pričom vlani bol ich podiel podľa spoločnosti takmer nulový. Hybridné vozidlá dosiahli podiel 3,6 percenta.

Rastúce nároky motoristiek sa podľa predajcu odrážajú aj vo výbave vozidiel. Dôležité sú pre nich komfort a jednoduchosť ovládania. „Takmer štyri z desiatich si vyberajú auto s automatickou prevodovkou, viac ako 70 percent z nich má tempomat a skoro 40 percent nedá dopustiť na parkovacie senzory, ktoré výrazne uľahčujú každodenné manévrovanie s autom hlavne v mestách,“ uzavrela Topolová.

Napriek nižším príjmom viac odkladajú

Slovenskí rodičia čoraz intenzívnejšie myslia na finančné zabezpečenie svojich detí a podľa aktuálnych dát patria v tomto smere dokonca k štedrejším než české domácnosti. Najvýraznejšie sa to prejavuje pri matkách, ktoré aj napriek nižším príjmom dokážu svojim deťom odkladať viac peňazí než Češky.

Vyplýva to z údajov online investičnej platformy Portu, podľa ktorých počet klientov využívajúcich detské investičné účty na Slovensku medziročne vzrástol o viac než 62 percent. V Česku bol rast výrazne pomalší a dosiahol necelých 39 percent. Dáta zároveň ukazujú, že slovenské domácnosti pristupujú k dlhodobému finančnému zabezpečeniu detí intenzívnejšie, hoci priemerné príjmy na Slovensku zaostávajú za českými.

„Pohľad na dáta ukazuje, že Slováci sú k svojim deťom štedrejší než Česi. Dlhodobo im totiž odkladajú viac, a to napriek tomu, že v priemere zarábajú menej. Dvojnásobne to platí pre matky,“ uviedol analytik Portu Marek Malina.

Priemerný zostatok na detskom účte založenom slovenskou matkou dosahuje podľa údajov platformy 1 267 eur, zatiaľ čo v prípade českých matiek je to 937 eur. Slovenky tak svojim deťom nasporili v priemere približne o 35 percent viac. Rozdiel medzi slovenskými a českými otcami je podstatne miernejší. Priemerný zostatok slovenských mužov predstavuje 1 471 eur, českých 1 329 eur.

Výsledky sú zaujímavé aj v kontexte platovej nerovnosti medzi mužmi a ženami. Podľa údajov Eurostatu dosahuje rozdiel v odmeňovaní na Slovensku 15,7 percenta, v Česku dokonca 18,5 percenta. Napriek tomu slovenské ženy podľa analytikov dokázali svojim deťom odložiť iba o 16 percent menej než muži. V Česku je tento rozdiel výrazne vyšší a dosahuje až 42 percent.

„Rozdiel medzi vkladmi mužov a žien je na prvý pohľad vyšší než rozdiel v mzdách, ktoré matky a otcovia dostávajú. V skutočnosti však ide na strane Sloveniek o vynikajúci výsledok,“ upozorňuje analytička spoločnosti Wood & Company Eva Sadovská. Podľa nej totiž nižší príjem automaticky znamená aj výrazne nižšiu schopnosť vytvárať úspory, keďže základné životné náklady bývajú pre mužov aj ženy podobné.

Analytici zároveň upozorňujú, že slovenskí rodičia venujú detskému sporeniu väčšiu časť svojich voľných financií než české domácnosti. Kým v Česku predstavuje priemerný vklad na účet dieťaťa necelých 30 percent sumy, ktorú si rodičia odkladajú pre seba, na Slovensku ide takmer o 44 percent.

Rast záujmu o investovanie pre deti podľa odborníkov odráža nielen vyššiu finančnú gramotnosť domácností, ale aj rastúce obavy rodičov z budúcich nákladov na vzdelanie, bývanie či celkové finančné zabezpečenie potomkov. Dlhodobé investovanie sa pritom stáva čoraz populárnejším nástrojom, ako vytvárať finančnú rezervu už od detstva.

„Tento prístup rodičov, predovšetkým matiek, môžeme považovať za prejav ich zodpovednosti. Potvrdzuje sa fakt, že síce ženy investujú menej často, no o to zodpovednejšie k tomu pristupujú. Je pre ne typická zodpovednosť, trpezlivosť a opatrnosť,“ dodáva Sadovská.

Podľa odborníkov práve disciplína, pravidelnosť a dlhodobý horizont patria medzi hlavné dôvody, prečo ženy pri investovaní často dosahujú stabilnejšie výsledky. Slovenské matky tak podľa dát potvrdzujú, že aj pri nižších príjmoch dokážu uprednostniť budúcnosť svojich detí pred vlastnou okamžitou spotrebou.