Sadomaso praktiky a kresťanstvo? Ďalší červený míľnik prekročený

Akademická pôda by mohla držať front, keď ide o konzervatívne postoje, čo poviete? Napriek tomu zorganizovala Teologická fakulta Trnavskej univerzity online diskusiu s liberálne zmýšľajúcim pastorom Jamesom Martinom. Tento americký jezuita sa venuje otázkam LGBTi vo vzťahu k cirkvi a podujatie malo názov Building a Bridge: Between Catholic Church and LGBTQ+ Community (Stavanie mostu medzi katolíckou cirkvou a LGBTQ+ komunitou).

Ak dotyčný hovorí o ľuďoch, ktorí sa z hľadiska cirkvi cítia „prehliadaní, odmietaní alebo vytláčaní na okraj,” a má na mysli homosexuálov, lesby a transrodové osoby, potom by mal dvakrát merať a raz strihať. Pretože vo svätostánku je predsa vítaný každý, dokonca aj násilník, aj vrah, ak prišiel v úprimnej viere činiť pokánie. Avšak prezentácia hriechov vítaná nie je, k tomu by hádam pastor neprotestoval.

Aj Ježiš predsa miloval hriešnika, ale nie hriech.

Odkedy sa cirkevné kruhy začali venovať opatrnému schvaľovaniu nespútanej, neštandardnej sexuality ako prijateľného životného štýlu?

Je pravdou, že Ježiš nesúdi priamo hriešnikov, ktorých na svojej púti stretáva. Avšak neschvaľuje ich konanie a nabáda k obráteniu. Teraz je však módou nové heslo: „Teológia, ktorá počúva, sa nezačína hotovou odpoveďou.” Koľkokrát sme už preberali, že cirkev má svoje opodstatnenie v konzervativizme a prijatých dogmách?

Čo presne chceme počúvať o homosexuálnom životnom štýle? Muž miluje muža, nielen platonicky, ale aj intímne – nech si to teda nechajú pre seba. Biblia toto nepropaguje. Naopak, je plná citátov zavrhujúcich tento spôsob koexistencie osôb rovnakého pohlavia – tiež sme ich uviedli už v nejednom článku.

Je správne povedať, že cirkev má počúvať zranených, neprijatých a nepochopených. To je ušľachtilá úloha. Súčasne nemôžeme žiadať, aby z tohto procesu robila svoju novú vlajkovú loď (ako keď oficiálne pustili „dúhových pútnikov” do baziliky Sv. Petra).

Kto to kedy videl, pomaľovať kríž, na ktorom trpel Ježiš, farbami LGBTi propagandy?

Kresťania, ktorí milujú pod trojakým spôsobom

Šokujúce sú najnovšie správy z Nemecka. Kresťania sa tam budú otvorene venovať témam ako sado-maso, či polyamoria (milovať viac ľudí súčasne). Vo Würzburgu sa bude konať 13.-17. mája podujatie nazvané Katolícky deň. Smutné je, že sa tu mieni prezentovať istý pracovný okruh, zaoberajúci sa temnejším spektrom spálňových aktivít. S cieľom odtabuizovať ich. Chcú teda otvorene hovoriť nielen o viere, láske a sexualite, aj napríklad aj praktikách BDSM. Tých súčasťou je zväzovanie, dominancia, submisívnosť, či ubližovanie sebe alebo druhým za účelom vyvolávania sexuálnej slasti. Tradičným slovníkom povedané – deviácie. (Inak povedané – to je to „plus” na konci písmenkovej polievky LGBTi)

Uvoľňovanie učenia i mravov zašlo tak ďaleko, že nájdeme woke kazateľa v dúhovej šále rozprávať ovečkám o tom, že Boh je zároveň gej aj lesba aj nebinárny, že Boh sme vlastne my všetci, čo je z hľadiska katechizmu pochopiteľne hlboké rúhanie. Ale niekomu to prejde, a ešte šíri tieto bludy ďalej.

Kým katolicizmus ostáva vo všeobecnosti, dá sa povedať, opatrný a zdržanlivý, protestantské denominácie odhadzujú posledné zábrany. Vidieť to na príklade nemeckých online evanjelických novín (u nás promuje dúhu napr. farárka Anna Polcková). Títo veriaci robia reklamu BDSM aj polyamorii, keď hovoria o vzťahu jedna žena s dvoma mužmi (vlani na svojom stánku o tom hovorila istá skupina celkom bez zábran – do budúcna by dokonca uvítali aj manželstvo „pod trojím”).

No zbohom, rodina…

Kde ostali hodnoty muž, žena, láska, dôstojnosť, vernosť a orientácia na splodenie nového života? Nie je predsa možné začleniť tieto odchýlky do zdravého a štandardného životného štýlu do života kresťana, ak berieme doktrínu čo i len trochu vážne. Keď si vezmeme len najlepšiu zo všetkých žien a matiek, pannu Máriu, ktorá je symbolom cudnosti a zdržanlivosti – ako k tomu príde, aby sme v jej tradícii pokračovali novinkami polyamorie či ponižujúcich erotických hier?

Kto odmieta vidieť nesúlad týchto trendov s originálnym zameraním Kristovho odkazu, ten si vystavuje vysvedčenie sám sebe.

Na to nechcem potom ani pomyslieť, kam až môže rozpúšťanie mravov viesť – veď pod záštitou „konsenzuálneho styku” sa v nie tak dávnej minulosti snažili francúzski intelektuáli obhajovať dokonca pedofíliu…