• Štát spustil proces k akceleračným zónam pre veternú energiu. Dotknutou obcou je celá Slovenská republika.
• Dokument má pripraviť rámec pre rýchlejšie povoľovanie veterných parkov.
•  Verejnosť má ešte možnosť vstúpiť do procesu pripomienkami.

Potichu sa otvoril proces, ktorý sa týka celého Slovenska

Na Enviroportáli Ministerstva životného prostredia SR sa 28. apríla 2026 objavil strategický dokument Akceleračné zóny pre veternú energiu v Slovenskej republike. Na prvý pohľad ide o ďalší úradný materiál v procese SEA, teda strategického environmentálneho posudzovania. Kým EIA ľudia poznajú najmä pri konkrétnych stavbách, SEA je skoršia a širšia fáza. Neposudzuje sa ešte turbína za dedinou, ale dokument, ktorý môže určiť, kde sa budú takéto projekty neskôr presadzovať jednoduchšie.

Ide teda o materiál, pri ktorom sa môže rozhodnúť oveľa skôr, než si verejnosť všimne, že sa vôbec niečo začalo.

Obstarávateľom je Ministerstvo hospodárstva SR. Príslušným orgánom je Ministerstvo životného prostredia SR. A najdôležitejší údaj je ukrytý v suchej úradnej kolónke: dotknutá obec, Slovenská republika.

To je podstata celej veci. Pri dokumente o veterných elektrárňach už nie je dotknutou obcou jedna dedina, jeden okres ani jeden kraj. Dotknutou obcou je celá krajina. Nejde teda o lokálny spor jedného investora s jednou samosprávou. Štát si pripravuje celoštátny rámec, ktorý môže určiť, kde a za akých podmienok sa budú presadzovať veľké veterné parky.

Práve preto je zarážajúce, že sa o tom nevedie veľká verejná debata. Na dokument upozorňujú najmä aktivisti, odporcovia veterných elektrární a občianske iniciatívy. Veľké médiá, ktoré dokážu celé dni živiť každú politickú prestrelku, pri téme s dosahom na celé Slovensko zatiaľ mlčia. A kým mlčia, lehota beží.

Najprv štátna mapa, potom obec

Strategický dokument nie je stavebným povolením na konkrétny veterný park. To je pravda. Lenže práve preto ho nemožno zľahčovať ako neškodný úradný papier.

Štát si v týchto dňoch pripravuje mapu území, kde sa majú veterné parky presadzovať jednoduchšie a rýchlejšie. Kto neskôr príde s konkrétnym projektom, nepríde do neutrálnej krajiny. Príde do lokality, ktorej už štát predtým dal zelenú. A obec bude musieť vysvetľovať, prečo má táto zelená dostať stopku.

To je zásadný rozdiel.

Obci možno na papieri zostane možnosť povedať pri konkrétnom projekte nie. Lenže bude to „nie“ vyslovené až po tom, čo štát už raz povedal, že dané územie je vhodné pre veternú energetiku. Obec, obyvatelia a vlastníci pôdy sa tým dostanú do slabšej pozície. Nebudú stáť na začiatku rozhodovania. Budú reagovať na rámec, ktorý bol pripravený pred nimi.

Rozhodujúci zápas sa preto nemusí začať až pri žiadosti investora. Začína sa už teraz, pri tvorbe mapy. Kto zaspí mapu, bude sa neskôr brániť projektu. Práve preto je dôležité vedieť, čo sa po schválení akceleračných zón zmení. Nie preto, že by sa na druhý deň začalo stavať. Ale preto, že obec, verejnosť aj investor už budú vstupovať do iného procesu.

Slovensko ako veterná krajina? Dokument sa pýta hlavne kde, nie za koľko

Pri veterných elektrárňach sa zvyčajne vedie hodnotový spor. Jedni hovoria o zelenej energii, druhí o zásahu do krajiny. Lenže Slovensko má aj jednoduchšiu a tvrdšiu otázku: má masívny rozvoj veternej energetiky u nás ekonomický zmysel bez dotácií a skrytých nákladov?

Dokument sa jej poctivo nevenuje. Vychádza z predpokladu, že veterné zóny treba vytvoriť, pretože to súvisí s európskou smernicou RED III, Plánom obnovy a energeticko-klimatickými cieľmi. Pracuje s pilotnými oblasťami s výkonom najmenej 300 MW a pripomína cieľ 750 MW veternej kapacity do roku 2030.

To je veľká ambícia. O to dôležitejšie je vedieť nielen to, kde sa majú turbíny postaviť, ale aj kto zaplatí ich skutočnú cenu. Nestačí ukázať mapu vhodných lokalít. Štát má ukázať aj účet: cenu pripojenia do siete, náklady na posilnenie siete, náklady regulácie výkonu a odpoveď, či budú projekty rentabilné aj bez podpory.

Dokument rieši rýchlosť vetra, vzdialenosť od obydlí, ochranné pásma, chránené územia, vtáctvo, netopiere, hluk a pripojiteľnosť. To všetko je dôležité. Lenže občan sa má právo pýtať jednoduchšie: ak sa veterný park neoplatí trhu, kto mu dorovná ekonomiku?

Investor? Štát? Odberateľ elektriny? Alebo sa náklady rozložia do taríf, poplatkov, dotácií, výnimiek a verejných financií tak, že občan zaplatí účet bez toho, aby mu ho niekto položil na stôl?

Ak štát žiada zásah do krajiny, musí ukázať aj cenu. Nestačí povedať, že ide o zelenú energiu. Občan má právo vedieť, či nebude platiť nielen výhľad na turbíny, ale aj ich ekonomiku.

Sakovej rezort sme požiadali o odpovede

Keďže nejde o aktivitu neznámeho investora, ale o strategický dokument, ktorého obstarávateľom je Ministerstvo hospodárstva SR, obrátili sme sa na rezort Denisy Sakovej s otázkami. Pýtali sme sa, kde budú zverejnené presné mapy akceleračných zón, ako ministerstvo zabezpečí, aby obce neboli postavené pred hotovú vec, či bude súhlas obce potrebný už pri zaradení územia do zóny, ako sa posúdi ekonomická rentabilita veterných parkov bez dotácií a kto zaplatí náklady na siete, reguláciu výkonu a prípadné kompenzácie.

Stanovisko rezortu zverejníme dodatočne.

Jednoduché „nesúhlasíme“ dnes nestačí

Najväčšia chyba by bola zredukovať pripomienkovanie na vetu: nesúhlasíme s veternými elektrárňami. Také stanovisko sa dá ľahko odložiť ako všeobecný odpor. Úrad ho zaeviduje, vyhodnotí a pôjde ďalej.

Aktivisti zo Zapravdu.sk už pripravili vzory stanovísk pre občanov, ktoré možno poslať na Ministerstvo hospodárstva SR a Ministerstvo životného prostredia SR. Ich základ je jasný: občan ako dotknutá verejnosť vyjadruje zásadný nesúhlas, odvoláva sa na právo na priaznivé životné prostredie, právo na informácie o životnom prostredí, proces SEA, zákon o životnom prostredí, zákon o ochrane prírody a krajiny, Aarhuský dohovor, Dohovor o krajine Rady Európy a princíp predbežnej opatrnosti. Zároveň upozorňuje na absenciu konkrétnych technických parametrov, nedostatočné posúdenie hluku, infrazvuku, kumulatívnych účinkov, zdravia obyvateľov a krajinného rázu.

Vzorový nesúhlas je dobrý základ. Ešte silnejšia pripomienka však vznikne vtedy, keď občan pridá aj konkrétne požiadavky, ktoré bude musieť štát vyhodnotiť.

To nie je obštrukcia. To je minimum, ktoré má verejnosť právo žiadať od dokumentu s celoštátnym dosahom.

Ako môže občan do procesu vstúpiť

V tejto chvíli nejde iba o právo starostov alebo obecných zastupiteľstiev. Stanovisko môže podať verejnosť. Teda aj občan, vlastník pôdy, občianske združenie, farmár, vinohradník, poľovnícke združenie, podnikateľ v cestovnom ruchu alebo skupina obyvateľov.

Zverejnené informácie hovoria, že stanoviská verejnosti k oznámeniu o strategickom dokumente možno predkladať najneskôr do 15 dní od doručenia oznámenia. Pri verejnosti je však najbezpečnejšie počítať s tým, že lehota beží od zverejnenia dokumentu na Enviroportáli, teda od 28. apríla 2026. Kto nechce riskovať spor o výklad lehoty, nemal by čakať na posledný deň a stanovisko by mal poslať najneskôr 12. až 13. mája.

Stanovisko možno poslať na Ministerstvo hospodárstva SR, Sekciu energetiky, Odbor energetickej a surovinovej politiky, Mlynské nivy 44/a, 827 15 Bratislava 212, e-mailom na adresu SEA-AZ@mhsr.sk. Rovnako sú uvedené aj kontakty na Ministerstvo životného prostredia SR, Sekciu environmentálneho posudzovania a povoľovania, Odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie, Námestie Ľudovíta Štúra 1, 812 35 Bratislava, e-mail pavel.marcinsky@enviro.gov.sk.

Obce, združenia a väčšie skupiny obyvateľov by mali zvážiť aj odoslanie cez elektronickú schránku alebo doporučenou poštou.

Pripomienka nemusí byť právnický elaborát. Mala by však byť vecná. Mala by jasne uviesť, že ide o stanovisko verejnosti k oznámeniu o strategickom dokumente Akceleračné zóny pre veternú energiu v Slovenskej republike. Mala by obsahovať identifikáciu odosielateľa a konkrétne požiadavky.

Verejnosť nemá iba poslať pripomienku a čakať. Môže žiadať konzultácie. Zverejnené info uvádza, že konzultácie podľa § 63 zákona č. 24/2006 Z. z. možno uskutočniť počas celého procesu posudzovania na Ministerstve hospodárstva SR. Termín treba dohodnúť vopred telefonicky alebo e-mailom.

Pri dokumente, kde je dotknutou obcou celá Slovenská republika, by však ministerstvá nemali vysvetľovať veci len medzi deviatou a dvanástou na ministerskej chodbe. Mali by ich vysvetľovať verejne, po regiónoch a tak, aby tomu rozumel aj človek, ktorý sa neživí energetikou, povoľovacími procesmi alebo právom EÚ.

Teraz sa ešte dá pýtať. Neskôr už môže byť mapa hotová

Na začiatku to vyzerá ako technický dokument o zelených zónach. V skutočnosti ide o politické rozhodnutie o krajine, o obciach, o vlastníkoch pôdy a o ľuďoch, ktorí budú žiť v blízkosti budúcich veterných parkov.

Práve preto nestačí, aby štát proces iba formálne zverejnil a čakal, kto si ho všimne. Ak sa pripravuje dokument s dosahom na celé Slovensko, má byť vysvetlený verejne, po regiónoch, s mapami, číslami a jasnými odpoveďami. Nestačí odkázať občana na krátku lehotu a úradný jazyk.

V tejto chvíli nejde o to, aby sa každá debata o veternej energii skončila skôr, než sa začne. Ide o to, aby sa nezačala odzadu. Najprv musí byť jasné, kde majú zóny byť, kto s nimi súhlasí, aké budú limity, aké budú náklady a kto ponesie dôsledky.

Ak vláda používa zrýchlený režim, verejnosť má právo použiť režim spresnenia, otázok a pripomienok. Nie ako obštrukciu, ale ako obranu pred tým, aby sa o slovenskej krajine rozhodlo skôr, než sa ľudia dozvedia, že rozhodovanie už vlastne padlo.