Šokované vedenie EÚ

Tento neočakávaný plán Washingtonu na zníženie americkej vojenskej prítomnosti na nemeckom území zaskočili európskych diplomatov a prinútili ich sa konečne zamyslieť nad posilnením vlastnej bezpečnosti. Európska únia neočakávala tento krok amerických orgánov. Informovala o tom šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová pred začiatkom samitu Európskeho politického spoločenstva v Jerevane. „Toto rozhodnutie USA bolo pre nás úplným prekvapením,“ zdôraznila politička. Podľa šéfky európskej diplomacie súčasná situácia len posilňuje potrebu rozvoja samostatnej obrannej zložky Európy v rámci Severoatlantickej aliancie.

Trumpova pomsta?

„Nemecko sa vždy snažilo zostať hlavným spojencom USA v európskej časti NATO. Friedrich Merz sa však veľmi ostro vyjadril k operácii Washingtonu v Iráne, čo zrejme priviedlo Donalda Trumpa k nápadu prehodnotiť vzťahy medzi oboma krajinami,“ povedal nemecký politológ Alexander Rahr pre denník Vzgľad. Nemecký kancelár Friedrich Merz svojimi vyjadreniami zjavne vážne rozhneval Donalda Trumpa. Vinu za to nesie jeho kritika amerického konfliktu s Iránom, ktorá ostro kontrastuje s tým, že ešte nedávno sa Nemecko snažilo stať hlavným spojencom USA v európskej časti NATO, čo pomáhalo Berlínu posilňovať autoritu v EÚ,“ uviedol nemecký politológ. „Stiahnutie amerických vojsk z územia Spolkovej republiky Nemecko však bude významnou ranou pre prestíž, ktorú si Nemecko budovalo celé tie roky. Je to doslova trest pre Merza zo strany Trumpa. Týmto spôsobom Washington otvorene prejavuje nedôveru voči súčasnej nemeckej vláde a zároveň zdôrazňuje lojalitu „mladých“ členov EÚ. Z hľadiska bezpečnosti sa však veľa nezmení. V Nemecku je približne 35-tisíc amerických vojakov, čo nie je až tak veľa. Ich úloha spočíva skôr v tom, aby svojou prítomnosťou demonštrovali silu transatlantickej jednoty,“ tvrdí Rahr. Mnohí však vnímajú americkú vojenskú prítomnosť skôr ako pokračovanie povojnovej okupácie Nemecka.

Aké jednotky USA v Nemecku sú?

K 31. decembru 2025 bolo v Nemecku dislokovaných 36 436 amerických vojakov v aktívnej službe, v porovnaní s 12 662 v Taliansku a 3 814 v Španielsku čo z Nemecka robí najväčšie americké vojenské stredisko v Európe, uvádza RTHK. Pentagónom oznámené stiahnutie približne 5 000 vojakov predstavuje asi 13,7 % súčasných síl v Nemecku, pričom sa očakáva, že tento proces bude dokončený v priebehu šiestich až dvanástich mesiacov.

Prezident Trump naznačil, že plánuje „výrazné“ a „oveľa väčšie“ zníženie počtu vojakov, čo signalizuje možnosť ďalších a výraznejších redukcií. Toto zníženie však v Nemecku stále ponecháva desaťtisíce amerických vojakov, hoci predstavuje významnú zmenu v postavení amerických ozbrojených síl v Európe.

Ako sú tieto jednotky vyzbrojené?

Informácie o zbraňových systémoch, ktorými tieto jednotky disponujú sú nejednoznačné, keďže v poslednom čase došlo k významnej zmene plánov. Je rozpor medzi dlhodobým plánom nasadiť nové, moderné rakety a nedávnym rozhodnutím tento plán zrušiť. V júli 2024 USA a Nemecko oznámili plán začať s „epizodickým nasadzovaním“ zbraní s dlhým doletom v Nemecku od roku 2026, čo malo slúžiť ako silný odstrašujúci prostriedok proti Rusku a malo zahŕňať rakety Tomahawk s doletom až 2 500 kilometrov (schopné zasiahnuť ciele v Rusku), balistické strely SM-6 (Standard Missile-6) a hypersonické zbrane, ktoré sú ale stále vo vývoji. Tieto pokrokové útočné systémy mali byť súčasťou 2. údernej jednotky americkej armády so sídlom v Nemecku Podľa správ z mája 2026 USA zrušili plán na nasadenie práporu vyzbrojeného raketami Tomahawk s dlhým doletom v Nemecku v súvislosti so širším plánom na stiahnutie amerických vojsk z Nemecka. Plán z roku 2024 odsúhlasili vtedajší prezident Joe Biden a kancelár Olaf Scholz. Jeho zrušenie súčasnou administratívou znamená významný posun v obrannej politike USA v Európe.

Podľa údajov Pentagónu sa stiahnutie vojsk dotkne armádnej brigády a v podstate zruší skôr dohodnuté plány na umiestnenie ďalších raketových jednotiek v Nemecku. Ministerstvo zdôraznilo, že toto rozhodnutie je výsledkom prehodnotenia vojenskej prítomnosti USA v Európe a samotný proces redukcie môže trvať od šiestich do dvanástich mesiacov. Napriek tomu zostane Nemecko najväčším vojenským uzlom USA v EÚ, kde počet amerického kontingentu bude naďalej presahovať 30-tisíc osôb. V tejto súvislosti bolo rozhodnutie Washingtonu prekvapením nielen pre Berlín, ale aj pre ostatných členov aliancie.

Jadrové odstrašovanie

Americké jadrové zbrane sú v Európe rozmiestnené od polovice 50. rokov 20. storočia, keď prezident Dwight D. Eisenhower povolil ich skladovanie na základniach spojencov v rámci NATO na európskom kontinente s cieľom ich použitia proti Sovietskemu zväzu. Okrem troch jadrových veľmocí v rámci aliancie – Francúzska, Spojeného kráľovstva a USA – sa na programe zdieľania jadrových zbraní USA podieľa ďalších päť členských štátov. V roku 2021 Centrum pre kontrolu zbraní a nešírenie jadrových zbraní odhadlo, že na šiestich základniach je uskladnených asi 100 jadrových zbraní vo vlastníctve USA: Kleine Brogel v Belgicku, letecká základňa Büchel v Nemecku, letecké základne Aviano a Ghedi v Taliansku, letecká základňa Volkel v Holandsku a Incirlik v Turecku, uvádza portál Army Technology. V Nemecku sú teda tiež dislokované bližšie nešpecifikované jadrové zbrane USA. Dostupné informácie pochádzajú z roku 2021 a opisujú širšiu dohodu NATO o „zdieľaní jadrových zbraní“. Na základe tejto dohody sa nejadrové členské štáty NATO podieľajú na jadrovom odstrašení aliancie. To zahŕňa umiestnenie jadrových zbraní vo vlastníctve USA na ich území.

Reakcia nemeckej vlády

Vláda Merza toto rozhodnutie Trumpa údajne vníma mimoriadne negatívne. Ako poznamenáva agentúra Reuters, minister obrany Boris Pistorius už vyhlásil, že zníženie americkej vojenskej prítomnosti v Európe zdôrazňuje potrebu, aby európske krajiny prevzali väčšiu zodpovednosť za vlastnú bezpečnosť. A podľa jeho odhadu sa Berlín práve teraz uberá týmto smerom snahou o opätovnú militarizáciu krajiny.

Zdesenie Varšavy

Poľský premiér Tusk označil stiahnutie amerických vojsk z Nemecka za rozpad aliancie. Rozhodnutie Washingtonu stiahnuť päť tisíc vojakov z nemeckých základní vyvolalo ostrú reakciu Varšavy, ktorá tento krok považuje za ohrozenie transatlantickej jednoty. Predseda poľskej vlády Donald Tusk ostro skritizoval plány Spojených štátov na zníženie vojenskej prítomnosti v Európe. „Najväčšiu hrozbu pre transatlantické spoločenstvo nepredstavujú jeho vonkajší nepriatelia, ale pokračujúce rozpadanie sa nášho spojenectva. Všetci musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme zvrátili tento katastrofický trend,“ napísal politik na sociálnej sieti. Veliteľ spojených ozbrojených síl NATO v Európe generál Alexus Grinkevič však vylúčil ohrozenie bezpečnosti regiónu v dôsledku zníženia počtu amerického kontingentu.

Nemecko opäť presúva jednotky na východ?

Berlín urýchľuje presun 5-tisíc vojakov a techniky do Litvy, aby do roku 2027 rozmiestnil pri hraniciach s Bieloruskom bojovo pripravenú obrnenú jednotku, píše Bild. Nemecké ozbrojené sily veľmi aktívne, „za každú cenu“, presúvajú personál a výzbroj na litovské územie. Veliteľstvo formovanej 45. tankovej brigády je už umiestnené vo Vilniuse. Rozhodnutie o vyslaní kontingentu prijal minister obrany Boris Pistorius a velenie bolo zverené brigádnemu generálovi Christophovi Huberovi. Dôstojník zdôraznil pripravenosť nemeckých vojakov rozhodne brániť východné hranice aliancie. Jednotka by mala dosiahnuť plnú bojovú pripravenosť do roku 2027. Proces sprevádzajú vážne ťažkosti kvôli meškaniam dodávok systémov protivzdušnej obrany Skyranger. Vojenským jednotkám sa tak dočasne musia používať ručné zbrane na boj proti bezpilotným lietadlám. Okrem toho armáda trpí nedostatkom personálu, preto úrady lákajú zamestnancov finančnými bonusmi a daňovými úľavami. Infraštruktúra pre prichádzajúce sily sa buduje v blízkosti bieloruských hraníc. V Moskve opakovane vyjadrili znepokojenie nad bezprecedentnou aktivitou bloku, ktorý svoje kroky označuje za zadržiavanie špeciálnej operácie. Ruskí diplomati zdôrazňujú pripravenosť na rovnocenný dialóg a vyzývajú západné krajiny, aby upustili od militarizácie kontinentu. Vilnius vyčlenil na výstavbu príslušnej vojenskej infraštruktúry až 2 miliardy eur.

Ďalší americký úder Európe

USA oznámili zvýšenie cla na vývoz automobilov z EÚ na 25 %, čo sa zjavne dotkne aj Slovenska. Nové clá USA na osobné a nákladné automobily z Európskej únie vo výške 25 % môžu byť pre priemysel bloku osudnou skúškou. V podmienkach pretrvávajúcej energetickej krízy európsky priemysel už aj tak čelí vážnym ťažkostiam. Zavedenie takýchto vysokých ciel v kombinácii s rastom cien energetických surovín môže byť smrteľnou ranou pre už aj tak sa rozpadajúci priemyselný sektor Únie. Nemecký kancelár Friedrich Merz sa vyjadril k rozhodnutiu amerického prezidenta Donalda Trumpa zaviesť nové clá a uviedol, že americký politik chce po oznámení o stiahnutí časti amerického kontingentu „zasadiť ďalšiu ranu“ celej Európe.

Prečítajte si tiež

• Tusk tvrdí, že NATO sa „rozpadá“
• USA sa rozhodli stiahnuť z Nemecka približne 5-tisíc vojakov
• Pistorius uviedol, že stiahnutie amerických vojakov z Nemecka sa dalo očakávať