Žaloba bola postavená hlavne na troch dokumentoch:

– Dohovor o základných ľudských právach a biomedicíne zo dňa 04.04.1997, („Oviedsky Dohovor“- ďalej

„Dohovor“),

– Norimberský kódex ( Trials of War Criminals before the Nuremberg Military Tribunals under Control

Council Law No. 10, Vol. 2, pp.181-182 ), (ďalej „Kódex“) a

– Rezolúcia č.2361 Parlamentného zhromaždenia Rady Európy zo dňa 27.01.2021 (ďalej „Rezolúcia“).

Uvedené dokumenty sú dôležité aj pre Slovensko, vzhľadom na aktuálnu situáciu s pandémiou a hlavne vzhľadom na spôsob jej riešenia v SR.

Podľa kapitoly I, čl.1 Dohovoru: „Zmluvné strany budú chrániť dôstojnosť a identitu všetkých ľudí a zaručia každému bez diskriminácie rešpektovanie jeho integrity a iných práv a základných slobôd v súvislosti s aplikáciou medicíny a biológie“.

Podľa kapitoly IX, čl. 26 Dohovoru: „Výkon práv a ochranných ustanovení uvedených v tomto dohovore nebude podliehať iným obmedzeniam ako tým, ktoré predpisuje zákon a ktoré sú potrebné v demokratickej spoločnosti v záujme verejnej bezpečnosti, predchádzania trestnej činnosti, ochrany verejného zdravia alebo ochrany práv a slobôd iných. Tieto obmedzenia sa nesmú týkať článkov 11,13,14,16,17,19,20 a 21.“.

Podľa kapitoly V, čl.16 Dohovoru: „Výskum sa môže vykonávať na ľuďoch iba po splnení všetkých týchto podmienok: a) neexistuje iná porovnateľne efektívna alternatíva k výskumu na ľuďoch, b) riziká pre danú osobu nie sú v disproporcii s možným prospechom výskumu, c) výskumný projekt schválil kompetentný orgán po nezávislom zhodnotení jeho vedeckého prínosu vrátane zhodnotenia dôležitosti cieľa výskumu a multidisciplinárneho preverenia jeho etickej prijateľnosti, d) osoby podstupujúce výskum boli informované o svojich právach a zárukách, ktoré im na ich ochranu poskytuje zákon, e) nevyhnutný súhlas podľa článku 5 bol výslovne vyjadrený a zdokumentovaný. Súhlas možno kedykoľvek zrušiť.“

Podľa kapitoly II. čl.5 Dohovoru : „ Zásah v oblasti zdravia sa môže vykonať iba vtedy, ak osoba, ktorej sa týka, bola informovaná a so zásahom vyjadrila súhlas. Pred zákrokom musí byť osoba primerane informovaná o jeho účele, povahe ako aj o následkoch a rizikách zákroku“.

Norimberský kódex je súbor zásad medicínskej etiky pre experimenty na ľuďoch.

Podľa bodu 1. Kódexu: „Dobrovoľný súhlas ľudskej osoby je absolútne nevyhnutný. To znamená, že dotknutá osoba musí byť právne spôsobilá dať súhlas, musí byť v postavení, v ktorom má moc vykonávať slobodné rozhodnutia, a to bez ovplyvňovania akýmkoľvek násilím, podvodom, klamstvom, zavádzaním, hrozbami, preháňaním, či inou skrytou/ záludnou podobou obmedzovania alebo donucovania. Musí tiež mať dostatočné poznanie a pochopenie podstaty predmetnej záležitosti…To si vyžaduje, aby bol účastník pokusu pred prijatím súhlasného rozhodnutia oboznámený s povahou, trvaním a účelom pokusu,… so všetkými nepríjemnosťami a nebezpečenstvami, ktoré možno odôvodnene očakávať, ako aj s účinkami na svoje zdravie alebo osobnosť, ktoré nastanú kvôli jeho účasti na tomto pokuse.“

Podľa Rezolúcie, je očkovanie proti covid 19 nepovinné, beznátlakové (tzn. bez politického, sociálneho, rsp. iného nátlaku) teda založené na etickom princípe.

Slovenská republika, jej vláda a jej predstavitelia v oblasti zdravotníctva, nedodržujú ani Dohovor, ani Kódex. (Rezolúciu – uvidíme.)

Slovenská republika vyžaduje od ľudí únavnú, permanentnú povinnosť tzv. „paličkovania“, hlava – nehlava, chorý – zdravý, čím rozhodne nechráni ani dôstojnosť ani integritu ľudí.

Slovenská republika diskriminuje ľudí tým, že vyžaduje rôzne zelené a modré papieriky ako dôkaz „paličkovania“, ktorými sa majú ľudia preukazovať v zamestnaní a na úradoch, bez ohľadu na to, že sú zdraví a nejavia žiadne známky covidu. Ľudia, ktorí sa takými papierikmi nepreukážu, sú diskriminovaní, nemajú možnosť pokračovať vo svojom zamestnaní, vykonávať svoju prácu a majú zákaz vstupu na všetky úrady.

Slovenská republika neinformovala ľudí o možných zdravotných následkoch a rizikách „paličkovania“. „Paličkovanie“ zaviedla ako povinnosť a tzv. súhlas ľudí k „paličkovaniu“ vymáha pod hrozbou straty zamestnania ako aj ďalších obmedzení základných občianskych práv.

Riziká „paličkovania“, tzn. možné zdravotné následky pre ľudí, sú v disproporcii s možným dosiahnutým prospechom. Dôkazom toho je všeobecne známa skutočnosť, že po šesťmesačnom „paličkovaní“ sa stala SR najviac covidom postihnutou krajinou sveta vzhľadom na počet obyvateľov.

Slovenská republika sústavne porušuje základný princíp medicínskej etiky: dobrovoľný súhlas ľudí k paličkovaniu. Ľudia nevykonávajú podriadením sa „paličkovaniu“ svoje slobodné rozhodnutie, ale sú ovplyvňovaní a nepriamo nútení „dať sa paličkovať“ pod hrozbou straty zamestnania.

Slovenská republika zavedením skrytej podoby obmedzovania jedného zo základných práv – práva na prácu, porušuje Chartu základných práv EÚ, kapitola II: Slobody, ako aj  právo na prácu zabezpečené Ústavou SR.

Slovenská republika nezvážila, že existuje aj iná porovnateľne efektívna alternatíva ochrany ľudí pred pandémiou. Je ňou dostatočná vakcinácia obyvateľstva.

Napriek skutočnosti, že väčšina štátov EÚ odmietla zúčastniť sa povinného a núteného medicínskeho experimentu „paličkovacieho pokusu“ na vlastných obyvateľoch, napriek skutočnosti, že „paličkovanie obyvateľov“ vyvoláva na Slovensku už takmer pol roka únavu, hystériu a nepopierateľnú nespokojnosť väčšiny obyvateľstva, pričom sa nejaví blízke ukončenie jestvujúceho stavu, ako aj napriek skutočnosti, že Norimberský kódex tak aj Rezolúcia PZ RE, boli na Slovensku koncom roka 2020 viackrát medializované – nestretli sa uvedené dokumenty s väčšou pozornosťou u žiadnej z opozičných politických strán, alebo osobností slovenskej právnickej obce. Je podivuhodné, že dennodenne sa stretávame s kritikou súčasnej vládnej garnitúry, dennodenne sa ľudia sťažujú na súčasné životné a pracovné podmienky, na stresové situácie, ale podať žalobu podobného druhu ako izraelská AK, sa neodhodlal nikto. (Národná rada SR uznesením č.737 zo dňa 02.03.1997 vyslovila s Dohovorom súhlas a po ratifikácii nadobudol Dohovor platnosť pre SR dňom 01.12.1999.)

„Paličkovanie“, alebo rôzne výtery z nosa, z úst, boli pôvodne pokusom slovenských zdravotníkov predísť väčším rozšíreniam nákazy pandémiou. Po šiestich mesiacoch tohto pokusu však k ustáleniu, alebo výraznému zlepšeniu situácie nákazy nedošlo, skôr naopak – Slovensko sa zaradilo medzi najviac postihnuté štáty sveta pandémiou vzhľadom na počet obyvateľov. Toto sú verejne známe veci.

Vláda SR zaviedla povinnosť „paličkovania“ na určenie pozitivity covidu-19 a zaviedla zároveň povinnosť preukazovania sa zelenými a modrými lístkami pre realizovanie práva na prácu a, o.i. práva na vzdelanie, obidve práva zabezpečené Ústavou SR. „Paličkovanie“ je v podstate medicínsky pokus a k tomu je podľa Norimberského kódexu (o zásadách medicínskej etiky pre experimenty na ľuďoch) nevyhnutný dobrovoľný súhlas ľudskej osoby. Dotknutá osoba musí byť právne spôsobilá dať súhlas a musí byť v postavení, v ktorom má moc vykonávať slobodné rozhodnutia, a to bez ovplyvňovania akýmkoľvek násilím, podvodom, klamstvom, zavádzaním, preháňaním, či inou skrytou – záludnou podobou  obmedzovania alebo donucovania. (Bod 1. Norimberského kódexu)

Na Slovensku sa bez „paličkovania“ nedostane žiadny človek do práce, lebo každý zamestnávateľ bol povinný prijať vnútorný predpis pre svojich zamestnancov o povinnosti preukazovať sa výsledkom „paličkového testu“, pravidelne každý týždeň nového. (Resp. podľa tzv. covid – mapy. Príkaz vlády – alebo Hlavného hygienika na príkaz vlády.) Občania SR sú pravidelne týždenne (niektorí aj častejšie) preháňaní, ovplyvňovaní, donucovaní a obmedzovaní tým, že sú nútení dávať sa „paličkovať“. Inak by prišli o prácu, inak by nemohli ísť na žiadny úrad vybaviť si k životu potrebné veci, ísť na súd, k notárovi, atď. atď. A to nehovorím o medicínsky dokázaných nepriaznivých zdravotných následkoch častého dlhodobého „paličkovania“ pôvodne zdravých, pandémiou nenakazených ľudí.

Slovenský občan je bez dokladu o nútenom „paličkovaní“ vyradený zo života. Povinnosťou preukazovať sa na verejnosti (úrady, obchody atdˇ.) zelenými a modrými potvrdeniami o „paličkovaní“ vláda ubrala a sústavne uberá základné práva ľuďom „bez potvrdenia“ a diskriminuje ich.

Proti tzv. súdnej mape podalo protest už viac ako 600 sudcov tohto štátu. Proti „paličkovaniu“ sa nenájde na Slovensku právny spôsob ako mu zabrániť ? A treba „paličkovať“, lebo máme málo vakcín ?

Vakcína SPUTNIK V v počte 200 000 kusov, (ktorú používajú už v 50 štátoch sveta, po použití ktorej ešte nikto nezomrel a nemal žiadne vážne následky a ktorú idú, okrem iných firiem, vyrábať v taliansko-švajčiarskej kooperácii v Taliansku a pre účel použitia ktorej nemecká Lufthansa usporadúva ľuďom týždenne lety do Moskvy v cene 1000 eur ) hnije už dva týždne v sklade na východnom Slovensku, testujú ju na myšiach a čaká sa, až sa doháda slovenská vládna koalícia. Potom môžeme SPUTNIK V vyhodiť, lebo uplynie čas expirácie. Žalovať – či nežalovať ?

Anna Brianová