Môj profil 
Predplatné
Počas svojej návštevy, Obama povedal, že umiestnenie amerických lietadiel a vojakov v Poľsku je súčasťou posilnenia prítomnosti NATO v strednej a východnej Európe.
“Mám dnes v úmysle oznámiť dodatočné kroky,” prehlásil vtedy Obama. “Naša účasť pri zabezpečení bezpečnosti Poľska a východoeurópskych spojencov – je základným kameňom aj našej bezpečnosti”.
V reakcii na to predseda vlády Slovenska Robert Fico uviedol, že nesúhlasí s umiestnením jednotiek NATO na území republiky. “Slovensko už má vlastnú historickú skúsenosť s prítomnosťou cudzích vojsk. Spomeňte si na inváziu v roku 1968,” dodal predseda vlády.
S podobným vyhlásením vystúpil aj český minister obrany Martin Stropnický a český premiér Bohuslav Sobotka, ktorí povedali, že Česká republika nevidí potrebu posilniť vojenskú prítomnosť NATO v Európe.
Ako uviedol Wall Street Journal, takéto vyhlásenia sa “dotkli” predstaviteľov diplomatických kruhov USA, preto americkí činitelia budú aj naďalej “tlačiť” krajiny NATO v strednej Európe k tomu, aby viac spolupracovali. “Všetky kroky budú podniknuté na základe vzájomných dohôd s našimi spojencami v NATO a v rámci ďalších medzinárodných záväzkov,” cituje vydanie Wall Street Journal z vyhlásenia amerického veľvyslanectva v Prahe.
Ako uvádza denník, americké veľvyslanectvo v Bratislave vyhlásilo, že porovnanie “medzi krokmi navrhovanými Barackom Obamom a inváziou v roku 1968, je nevhodné a historicky nepresné,” a nehľadiac na vyhlásenie predsedu vlády “činnosť Slovenska jasne poukazuje na jednoznačný príklon k aliancii.”
Článok poukazuje na to, že aj napriek skutočnosti Praha a Bratislava sú si vedomé toho, že rozhodnutie o možnom rozmiestnení jednotiek NATO bude mať vplyv na ich vzťahy s Ruskom, vyhlásenie českých a slovenských predstaviteľov na túto tému sú však robené skôr kvôli vlastným občanom, ako kvôli tomu, aby demonštrovali proruský postoj.
jf
.jpg)
.jpg)
