Škandálnu správu o tajných zmluvách priniesla nemecká investigatíva z Die Welt . Redaktori tvrdia, že mali priamu možnosť nahliadnuť do stránok dohôd, ktoré mali ostať mimo tušenia obyvateľov Únie. Aktivisti dostali inštrukcie, ako a na koho pritlačiť – a bruselskí úradníci to nechceli od nich zadarmo…

Na lobing v prospech cieľov (tzv. „ochrany hospodárskych záujmov”) hlavných postáv Európskej komisie išli podľa zistení nemeckých žurnalistov státisíce eur (spolu sedemsto tisíc). Brusel samozrejme obvinenia odmieta so slovami, že komisia uplatňuje vo vzťahu k financovaniu mimovládok vysoký stupeň transparentnosti. Žiadne tajné dohovory, iba ak „dohody o podpore”, ktoré sú však nezverejnené. Úplná legitimita…

A čo iné by asi tak mali tvrdiť, keď ich prichytili na hruškách?

Medzi údajných poberateľov financií doručených na základe tajných zmlúv patria neziskovky Client Earth a Friends of Earth (Priatelia Zeme). Rovnako ako Brusel, všetky obvinenia odmietajú. Jednak pritom ukazujú prstom na opačný tábor korporátnych lobistov, a potom – vraj ide o nepochopenie systému fungovania mimovládok, resp. jeho novinársku dezinterpretáciu.

Tak áno, ľud je sprostý, ľud ničomu nerozumie. Hlavné, že peniaze sa točia na správnych miestach a „tie správne” záujmy sú presadzované…

Okrem presadzovania politík greendealu u vplyvných politikov mali tieto skupiny lobovať za právne kroky proti nemeckým uhoľným elektrárňam či dohode EÚ – Mercosur (juhoamerický obchodný blok). Maďarský portál Mandiner to interpretuje tak, že jedna zložka Únie zapojila civilné organizácie, aby ovplyvnili inú zložku k určitému typu konania. Ako keby sa v rámci štátu postavilo jedno ministerstvo proti druhému skrz plateného prostredníka. Vraj to zašlo tak ďaleko, že jedno generálne riaditeľstvo komisie žiadalo, aby vyvinuli vplyv v neprospech dohôd s Mercosurom u druhého generálneho riaditeľstva…

Inými slovami: Niekto tu hrá poriadne špinavú hru. Dozvieme sa aj konkrétne mená?

Redaktori Mandineru smelo hovoria o tom, že škandál majú na rováši „von der Leyenovci”, teda bruselská cisárovná s jej najbližším ansámblom. A že z tohto sa „nedá vykecať”.

Nuž, vzhľadom na to, ako dopadol pfizergate, by som nebol taký optimista…

Ešte na margo údajne ušľachtilého poslania zelených lobistov v kontraste s tými „zlými podnikateľmi”, ktorí naháňajú len zisky: V USA má prebehnúť nezvyčajný súdny spor. Generálny prokurátor Ken Paxton žaloval finančného giganta Black Rock (pre ich nemeckú pobočku kedysi robil súčasný kancelár Merz…), že sa spolu s ďalšími vlastníkmi a správcami globálneho finančného kapitálu podieľal na sprisahaní za účelom manipulácie trhu s energiami. Lobisti týchto skupín pod záštitou „zelenej agendy” (akože robia dobro pre planétu!) tlačili na obmedzenie produkcie amerických uhoľných elektrární. Najprv v nich však získali významný podiel ako akcionári, aby mohli určovať firemnú politiku. Pod záštitou greendealu potom znížili ponuku a teda zvýšili ceny elektrickej energie. Týmto súčasne dopomohli maximalizovať vlastné výnosy (čo na tom, že spotrebitelia si zaplatili viac!).

Ako môžeme vidieť na tomto príklade, ekologický aktivizmus síce môžu obyčajní ľudia z neziskoviek vykonávať v dobrej viere (a sladkej nevedomosti), no zase ide v skutočnosti len o to, ako sa kto nabalí…

Pre zaujímavosť, Trumpova administratíva vyjadrila v predmetnej veci podporu Paxtonovi – takto v praxi vyzerá boj proti Deep State.

Ale vráťme sa ešte k škandálnemu odhaleniu novín Die Welt ohľadom tajných zmlúv Únie: Kde je teraz dravá slovenská reportérska škola Moniky Tódovej a spol.? Kde je Investigatívne centrum Jána Kuciaka? O nepohodlných pravdách, ktoré by mohli poškodiť obraz milovaného eurosojuzu nepíšeme? A vraj nezávislá žurnalistika…

Nedajte sa vysmiať, kolegovia.

Tiež sa pýtam, v akom svete to vlastne žijeme, keď jedna strana tvrdí, že mala možnosť nahliadnuť do tajných zmlúv, pričom aj konkretizuje ich časti, zatiaľ čo protistrany tvrdia, že žiadne také zmluvy vlastne neexistujú…

Čomu môže potom ešte človek vôbec veriť?