Najnovšie kroky Európskej únie (ešte v rámci 17. balíka sankcií proti Rusku vyhláseného v máji) namierené proti ruskej tzv. „tieňovej flotile“ ropných tankerov a iných plavidiel ilustrujú nebezpečenstvo, že pokiaľ bude vojna na Ukrajine pokračovať, bude existovať riziko eskalácie konfliktu, ktorý vtiahne krajiny NATO a EÚ do priameho vojenského konfliktu s Ruskom.

Európske sankcie zahŕňajú zákaz vstupu do prístavov, národných vôd a námorných hospodárskych zón členských štátov EÚ. Lode, ktoré vstúpia do týchto vôd, riskujú zadržanie a konfiškáciu prevážaného nákladu.

Nezdá sa však, že by o tomto rozhodnutí vedel Washington – napriek do očí bijúcim dôsledkom pre USA.

„Pokojné“ vody

V rámci tejto stratégie sa 15. mája estónska hliadková loď pokúsila zastaviť a skontrolovať tanker vo Fínskom zálive. Rusko vyslalo stíhačku, ktorá preletela nad estónskym plavidlom (údajne na krátko narušila estónske vody), a Estónci ustúpili – aspoň tentoraz.

V januári nemecké námorníctvo zadržalo v Baltskom mori tanker Eventin plaviaci sa pod panamskou vlajkou. Plavidlu zlyhali motory a uniesol ho prúd do nemeckých teritoriálnych vôd.

Švédsko teraz oznámilo, že od 1. júla bude jeho námorníctvo zastavovať, kontrolovať a prípadne zadržiavať všetky podozrivé plavidlá prechádzajúce jeho výlučnou hospodárskou zónou, a na podporu tejto hrozby nasadzuje švédske vzdušné sily.

Keďže spoločné námorné hospodárske zóny Švédska a troch pobaltských štátov pokrývajú celú centrálnu oblasť Baltského mora, ide o virtuálnu hrozbu odstrihnutia celého ruského obchodu smerujúceho z Ruska cez Baltské more, čo by pre Moskvu znamenalo veľmi vážnu ekonomickú ranu.

Hrozilo by to tiež odrezaním ruskej exklávy Kaliningrad, ktorá je obklopená Poľskom, od prístupu k moru.

Risk

Takéto kroky tradične vedú k vojne, varuje autor článku pre Responsible Statecraft Anatol Lieven.

Švédsko sa zrejme domnieva, že ruské námorné a vzdušné sily v Baltskom mori sú v súčasnosti natoľko oslabené ( a obkľúčené územím NATO), že Moskva prakticky nemôže urobiť nič.

Je však veľmi nepravdepodobné, že by Švédi urobili tento krok, ak by zároveň neboli presvedčení, že v prípade konfliktu pribehne na pomoc Švédsku Washington. tu je dôležité poznamenať, že rozhodnutia EÚ a Švédska boli prijaté bez súhlasu USA a nie sú striktne pokryté záväzkom podľa článku 5 zmluvy NATO.

Napriek všetkým hysterickým vyhláseniam o tom, že Rusko je „vo vojne“ s krajinami NATO, tieto kroky EÚ a Švédska vychádzajú z predpokladu, že Rusko nestratí nervy a nezareaguje vojenskou silou

Európski politici by však mali zvážiť viacero vecí, zdôraznil Lieven. Napríklad : „Čo by urobili USA, keby cudzie vojnové lode zadržali lode prevážajúce americký náklad? Vieme veľmi dobre, že USA by tieto vojnové lode potopili a vyhlásili, že tak urobili v záujme ochrany „nedotknuteľného práva slobodnej plavby“, ku ktorému sa hlási aj EÚ“.

Lídri EÚ a admiráli by tiež mali stráviť nejaký čas na ruských sociálnych sieťach a prečítať si neustále útoky na Putinovu administratívu zo strany zástancov tvrdého postupu, ktorí presne tak argumentujú, že Moskva bola vo svojej reakcii na provokácie Západu príliš mäkká a zdržanlivá a že táto zdržanlivosť povzbudila Západ k ďalšej eskalácii.

Takíto zástancovia tvrdého postupu (najmä v rámci bezpečnostných síl) sú zďaleka najväčšou vnútornou politickou hrozbou, ktorej Putin čelí.

Útoky na „tieňovú flotilu“

V tejto súvislosti je dôležité poznamenať, že kroky zamerané na poškodenie „tieňovej flotily“ Ruska sa neobmedzili len na sankcie. V uplynulých mesiacoch došlo k sérii útokov na takéto plavidlá v Stredozemnom mori s použitím magnetických mín (napríklad míny limpet) a iných výbušných zariadení – tieto udalosti však západné médiá prakticky ignorovali.

V decembri 2024 sa ruská nákladná loď Ursa Major potopila pri Líbyi po výbuchu, pri ktorom zahynuli dvaja členovia posádky. Nadpis článku agentúry Reuters, ktorý o týchto útokoch informoval, bol pomerne všeobecný:  „Za uplynulý mesiac boli v Stredozemnom mori poškodené tri tankery, príčiny sú podľa zdrojov neznáme.“

„Naozaj neznáme? Koho považujeme za pravdepodobných páchateľov? Laoské špeciálne jednotky? Marťanov? A čo robia európske vlády, aby tento prípad vyšetrovali?,“ pýta sa autor textu.

Ak Rusi potopia švédsku alebo estónsku vojnovú loď, Trumpova administratíva bude čeliť nesmierne ťažkému rozhodnutiu – ako reagovať na krízu, za ktorú nie je zodpovedná?  Mala by dve možnosti: Zasiahnuť a riskovať priamu vojnu s Ruskom, alebo zostať bokom a riskovať hlbokú krízu s Európou.

Americká administratíva by sa preto zachovala múdro a úplne v súlade so svojimi právami, keby verejne vyhlásila, že toto rozhodnutie nepodporuje a nebude pomáhať pri jeho presadzovaní.

Washington musí tiež – konečne – venovať pozornosť tomu, čo si o tom všetkom myslí zvyšok sveta. Prevažná väčšina amerických senátorov, ktorí navrhujú uvaliť 500 % clá na akúkoľvek krajinu, ktorá kupuje ruskú energiu, si zrejme neuvedomuje, že jednou z dvoch najväčších krajín v tejto kategórii je India – ktorá je dnes vo Washingtone všeobecne považovaná za kľúčového partnera USA v Ázii. „A teraz sa európski spojenci Ameriky spoliehajú na podporu USA pri zadržaní lodí, ktoré dodávajú túto energiu do Indie,“ poznamenal Lieven.

Píše, že americká administratíva by mala tiež európske krajiny varovať, že ak táto stratégia povedie k námorným konfliktom s Ruskom, budú musieť znášať dôsledky sami. „Zvlášť vzhľadom na nové riziko vojny s Iránom je posledná vec, ktorú Washington teraz potrebuje – nové napätie s Moskvou, ktoré si vyžiada rozsiahle nasadenie amerických vojsk v Európe,“ uviedol Leieven.

„A posledná vec, ktorú potrebuje celosvetová ekonomika, sú kroky, ktoré pravdepodobne povedú k ešte väčšiemu nárastu cien energie na svete,“ dodal.

Zdá sa, že európske vlády a inštitúcie stratili akúkoľvek schopnosť analyzovať možné širšie dôsledky svojich krokov. Takže – nie po prvýkrát – Amerika bude musieť myslieť za nich.

Prečítajte si tiež:

• „Keby bolo Rusko v skupine G8, nemali by ste vojnu“
• Krajiny G7 nebudú na samite v Kanade diskutovať o osude zmrazených ruských aktív