Slovensko 12. januára (HSP/Foto:static.nacional.hr)
Molekulárno-genetická analýza potvrdila kríženie všetkých druhov žijúcich v Denisovej jaskyni na Ataji na juhu Západnej Sibíri
Tajomstvo pôvodu človeka ľudí zaujímalo už od nepamäti. Koniec 19. storočia priniesol prvé antropologické a archeologické výskumy, ktoré začali pomaly odhaľovať tajomstvo nášho zrodu. 20. storočie prinieslo zrod moderných vedených disciplín a technológii. A práve tie umožňujú ľudstvu, aby sa o svojom pôvode dozvedelo čoraz viac.
Postupné objavy fosílii a kostier predchodcov rodu Homo sapiens vyvolali množstvo otázok. Akým spôsobom títo ľudia žili? Ako dokázali prežiť vo vtedajších prírodných podmienkach s primitívnymi nástrojmi? A kto vlastne bol naším predchodcom?
Švajčiarsky antropológ Martin až do roku 1999 na základe použitia počítačového tomografu pri skúmaní neandrtálskych kostí dospel k záveru, že akékoľvek genetické prelínanie sa neudialo. S Martinom súhlasil aj genetik Svante Pääbo, ktorý spolu so svojim týmom uskutočnil analýzu mitochodnriálnej DNA. Tú zopakoval 35 krát, aby potvrdil, že nedošlo k žiadnemu kríženiu moderného človeka s neandrtálcom.
V roku 1999 americký antropológ Erik Tinkaus spolu so svojím týmom objavil v Portugalsku fosíliu pravekého dieťaťa. Tá dostala meno chlapec z Lagar Velho. Kostra niesla znaky charakteristické tak pre neandrtálca, ale aj kromaňónca.
O tom, že ku kríženiu skutočne dochádzalo a pôvod človeka je značne pestrejší ako by sme si mysleli svedčí objav vedcov z roku 2010. Výskumný tým vedcov z USA, Nemecka, Ruska a Číny v roku 2010 objavili pozostatky neandrtálskej ženy, ktorá žila pred viac ako 40 000 rokmi v Denisovej jaskyni na Ataji na juhu Západnej Sibíri. Vedúci laboratória genetiky akademického inštitútu pre biologické problémy Boris Maliarčuk patril medzi prvých, ktorý objavil reťazce DNA potvrdzujúci zmiešanie génov neandrtálca s Homo sapiens.
Prostredníctvom molekulárno-genetickej analýzy sa podarilo dešifrovať genóm neandrtálskej ženy. Práve táto analýza je kľúčovou, pretože potvrdila kríženie všetkých druhov žijúcich v Denisovej jaskyni. Svoj zásadný objav publikovali aj v časopise Nature.
Výskumom sa podarilo dokázať, že pri obývaní jaskyne sa striedalo niekoľko druhov a to neadrtálec, kromaňónec a Homo sapiens. Keďže spoločné obývanie tohto priestoru trvalo približne 10 000 rokov bolo prirodzené, že príslušníci jednotlivých druhov mali spolu potomkov.
Záhada pôvodu ľudského genómu sa nám teda začína postupne odhaľovať. Nové poznatky a výskumy ešte určite prinesú prekvapujúce odhalenia.
mž