Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií zastavil konanie voči prezidentke SR

“Výbor bol toho názoru, že nebol naplnený tento skutok konaním prezidentky, čiže nevidel dôvod na to, aby konanie posúdil ako porušenie ústavného zákona,” uviedol Susko s tým, že podanie voči prezidentke prišlo od občana, ktorý hovoril o porušení zákona vo veci reklamy.

Pri rozhodovaní podľa Suska výbor vychádzal z toho, že ústavný zákon nedefinuje, čo je to reklama. Poukázal však na zákon o reklame, ktorý ju jednoznačne popisuje ako propagáciu tovarov a služieb v rámci obchodnej činnosti s cieľom uplatniť ich na trhu.

“Výbor na predchádzajúcom zasadnutí začal konanie, lebo boli splnené formálne náležitosti, ktoré vyžaduje ústavný zákon. Prezidentka sa vyjadrila k podnetu prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Aj na základe vyjadrenia prezidentky, aj na základe posúdenia veci členmi výboru sme dospeli k tomu, že nebol porušený ústavný zákon,” priblížil Dostál s tým, že desať z 11 prítomných členov výboru bolo za zastavenie konania.

Porušenie zákazu reklamy

Dôvodom na začatie konania voči hlave štátu bol podnet súvisiaci s možným porušením zákazu reklamy. Týkal sa dresu od športovkyne Petry Vlhovej, ale aj pulzných oxymetrov, ktoré prezidentke poskytli súkromné spoločnosti a vďaka iniciatíve prezidentky boli  k dispozícii všeobecným lekárom, najmä v Trenčianskom, Žilinskom, Banskobystrickom, Košickom a Prešovskom kraji, aby ich mohli využiť ľudia v slabej sociálnej situácii.

Výbor tiež v utorok prerušil konanie voči exministrovi práce Jánovi Richterovi (Smer-SD). Ten mal počas volebnej kampane na ministerstve vytlačiť za verejné financie letáky Pomáhame ľuďom a propagovať svoju osobu. Odbor volieb, referenda a politických strán rezortu vnútra už skôr skonštatoval, že letáky nevykazovali znaky volebnej kampane.

“Poslanci, najmä vládnej koalície, chcú čakať na marketingové analýzy o tom, či Richter porušil ústavný zákon,” uviedol Susko.

Viacerí členovia výboru však podľa jeho slov toho názoru, že neporušil ústavný zákon, keďže legislatíva hovorí, že ak mu činnosť vyplýva z výkonu funkcie, tak sa takéhoto konania nedopustil. Susko dodal, že konanie voči exprezidentovi Andrejovi Kiskovi presunuli na ďalšie rokovanie.

Susko a Dostál informovali, že sa vo výbore zaoberali aj prípadmi neskorých podaní majetkových priznaní zo strany verejných funkcionárov.

“Máme ich opätovne vyše 220 za buď oneskorené podanie, alebo za nepodanie vôbec, čo nás mrzí, pretože sme robili všetko pre to, aby sme verejnosť aj funkcionárov informovali, že majú túto povinnosť,” poznamenal šéf výboru.

V takýchto prípadoch podľa Suskových slov hrozí funkcionárom sankcia vo výške jedného mesačného platu. “Ak je nižší ako priemerná mzda v národnom hospodárstve, tak vo výške priemernej mzdy v národnom hospodárstve,” uzavrel.