Vlna horúčav v Spojených štátoch a Kanade by nebola možná bez klimatickej zmeny, tvrdí štúdia

Medzinárodný tím 27 vedcov vypočítal, že klimatická zmena zvýšila pravdepodobnosť výskytu extrémnych horúčav najmenej 150-násobne, no pravdepodobne omnoho viac.

Podobná vlna horúčav bola podľa odborníkov javom, ktorý by sa mohol vyskytnúť raz za tisíc rokov. Ak sa však svet oteplí ešte o ďalšieho 0,8 stupňa Celzia, mohol by sa pravdepodobne objaviť aj každých päť až desať rokov, konštatuje štúdia World Weather Attribution. Ak bude znečisťovanie pokračovať súčasným tempom, je pritom takéto oteplenie podľa jedného z autorov štúdie vzdialené 40 alebo 50 rokov.

Tento druh extrémnych horúčav by sa zmenil z „v podstate prakticky nemožných na relatívne bežné“, poznamenal spoluautor štúdie, klimatický vedec z Princetonskej univerzity, Gabriel Vecchi s tým, že je to „obrovská zmena“.

V prípade Pacifického severozápadu a Kanady je pritom klimatická zmena podľa štúdie zodpovedná za dva stupne Celzia z extrémnych teplôt. Týchto pár stupňov však z hľadiska ľudského zdravia predstavuje veľký rozdiel, upozornila ďalšia spoluautorka, Kristie Ebi z Washingtonskej univerzity, ktorá prežila horúčavy v Seattli.

„Táto štúdia nám hovorí, že klimatická zmena zabíja ľudí,“ konštatovala Ebi, podľa ktorej potrvá ešte niekoľko mesiacov, kým spočítajú obete júnových horúčav. Pravdepodobne to však budú stovky až tisíce. Len v Oregone v stredu štátny súdny lekár potvrdil 116 úmrtí súvisiacich s horúčavami.

„Bez klimatickej zmeny by sa táto udalosť nestala,“ vyjadrila sa hlavná autorka štúdie, klimatická vedkyňa Friederike Otto z Oxfordskej univerzity.

Podcenenie vplyvu klimatickej zmeny?

Na uvedenej vlne horúčav je pozoruhodné, o koľko vyššie boli teploty oproti starším záznamom a tiež v porovnaní s tým, čo predpovedali klimatické modely.

„Každý sa obáva implikácií tejto udalosti,“ doplnil ďalší spoluautor, holandský klimatický vedec Geert Jan van Oldenborgh.

„Je to niečo, čo nikto nečakal, čo nikto nepovažoval za možné. Máme pocit, že vlnám horúčav nerozumieme tak dobre, ako sme si mysleli,“ uviedol.

Tím World Weather Attribution robí rýchle analýzy, ktoré neskôr publikujú v recenzovaných odborných časopisoch. V minulosti zistili podobné rozsiahle vplyvy klimatickej zmeny pri viacerých vlnách horúčav v Európe alebo na Sibíri. V prípade sucha v Brazílii alebo horúčav v Indii zase napríklad nepotvrdili, že by faktorom bola práve klimatická zmena.

Šesť vedcov, ktorí sa na štúdii nepodieľali, podľa agentúry AP konštatovalo, že štúdia dáva zmysel a rozsah vplyvu klimatickej zmeny dokonca pravdepodobne podceňuje. Klimatické modely totiž nezohľadňujú viaceré ďalšie faktory, ako sú zmeny dýzového prúdenia v dôsledku klimatickej zmeny alebo zhoršovanie horúčav v dôsledku suchej pôdy.

Klimatický vedec Andrew Weaver z University of Victoria, ktorý nebol súčasťou tímu, poznamenal, že „Victoria, ktorá je známa miernou klímou, pôsobila minulý týždeň skôr ako Údolie smrti“.

„Bol som už na mnohých horúcich miestach na svete a toto bolo najhoršie, čo som zažil,“ prezradil a zároveň upozornil, že „to ešte nič nebolo“ a „bude to omnoho horšie“.