Počas predvolebnej kampane teraz vládnuca ODS sľubovala konzervatívny prístup k vedeniu krajiny a hospodáreniu s peniazmi.

Premiér Petr Fiala a minister financií Zbyněk Stanjura sľubovali, že nebudú zvyšovať dane, daň z nehnuteľností označili za nemorálnu a vyhlásili, že odvody sa nesmú zvyšovať živnostníkom a občanom musí zostať čo najviac ich peňazí. Hovorili to dávno pred voľbami, hovorili to neustále v rokoch 2015 – 2021. Hovorili tiež, že treba znížiť štátny rozpočet, že prepustia aspoň 13 percent štátnych zamestnancov, že Babišova vláda uvrhla krajinu do nehorázneho dlhu a že štát musí predovšetkým šetriť, a nie zvyšovať dane občanom. O tom hovorili, keď boli v opozícii.

Potom sa dostali k moci a všetko bolo inak. Podľa nich bol rok 2022 rekordný – no rekordný v zadlžovaní. Len za prvé tri mesiace tohto roka dokázali zvýšiť štátny dlh o 166 miliárd korún (7,1 miliardy eur)! Ak to porovnáme s ich vyhláseniami pred voľbami, musíme sa pýtať: robili si z nás srandu, klamali nás, alebo sú len úplne neschopní?

Ekonomický diletantizmus Fialovej vlády však neprezrádza len dlh, ktorý narobili. Dôležité je aj to, alebo ešte dôležitejšie, ako chcú dlhovú krízu riešiť.

Minister financií Zbyněk Stanjura zúfalo hľadá spôsob, ako dostať nejaké peniaze do štátnej kasy. Jeho hospodárenie je neudržateľné a peniaze mu unikajú z rúk. Každý podnikateľ, ale aj každý normálne zmýšľajúci občan by mu dal jednoduchú, ale veľmi konštruktívnu radu:

Minister Stanjur, Zbyňka, začnite šetriť! Zrušte všetko, čo nepotrebujeme, znížte výdavky domácností (rozumej štátu), prestaňte sa predvádzať svetu a prepusťte tretinu zbytočných zamestnancov, ktorí sa priživujú na nafúknutom štáte.

Zrušte 35 štátnych úradov, zbytočných výskumníkov a inštitúcií, ktoré len rozdeľujú dotácie. Pozrite sa, koľko miliárd vám ročne ujde vyplácaním nehoráznych odmien policajtom, pozrite sa, aké neefektívne nákupy robí štát alebo regionálne zdravotníctvo či školstvo. Spočítajte si, koľko stojí jeden kilometer novej diaľnice (nie že by ste ju postavili, však?). Zbavte sa nezmyselných tzv. investičných stimulov. Urobte poriadok v digitalizácii štátnej správy, ktorá nie je ničím iným ako zlatou baňou politikov, úradníkov a dodávateľov, kde sa ročne strácajú desiatky miliárd.

Toto a ešte oveľa viac by sme pánovi Stanjurovi poradili. Jednoducho povedané, netrápte sa a začnite šetriť. Ale nie, pán minister Stanjura, on nebude šetriť. Malé, aj nepodstatné úspory, ako je zrušenie pobočiek Finančného úradu a pošty, či zámer zrušiť dotácie veľkým firmám (veď nikto okrem veľkých firiem dotácie nemá). Podstatné je, že nemá odvahu realizovať opatrenia, ktoré by mohli ušetriť 100 miliárd korún ročne. Nechce predsa otravovať štátnych úradníkov a bohaté korporácie, ba ani velenie EÚ?

Treba spomenúť aj to, že pán Stanjura sa rozhodol zdaniť aj veľké firmy, banky a energetické spoločnosti. Tie sa mu však vysmievali. Veď predsa nebudú platiť dane zo ziskov, ktoré im tak štedro pripravila Fialova vláda. Takže pán Stanjura bol ostrý a namiesto vysnívaných 60 miliárd dostane menej ako 30, a aj to je ešte neisté.

A tak to máme. Keďže pán Stanjura nemá odvahu a chuť šetriť, musí mať odvahu zobrať viac peňazí občanom a malým podnikateľom. A on tú odvahu má. Zvýšenie dane z nehnuteľností, zvýšenie odvodov pre živnostníkov (vraj sa to nestane, ale verte mi, že sa to stane), zvýšenie dane z príjmu, zvýšenie DPH.

A aby sme nezabudli, pán Stanjura vie aj šetriť, ale musíme to za neho urobiť my, občania – zrušenie príspevkov na stavebné sporenie, zníženie dôchodkových hodnôt, skrátenie platenej materskej dovolenky, to všetko sme už od pána Stanjura počuli. To, ako pán Stanjura “šetrí” z vreciek občanov namiesto svojich, je to isté, ako keby ste chceli schudnúť, ale požiadali by ste niekoho iného, aby za vás bežal.

Iste, aj občania a podnikatelia by sme sa mali podieľať na nejakom úspornom programe, aby krajina mohla rozumne hospodáriť a mohla mať silnejšiu armádu, dobré cesty a fungujúce zdravotníctvo. Ale pre občanov je to ťažké, pretože Babišova a Fialova vláda tak očividne plytvali ich peniazmi. Ak by však štát, teda vláda a minister financií, išli príkladom, určite by boli ochotní sa k nejakému rozumnému hospodáreniu pridať. Ako však majú byť motivovaní, keď budeme musieť šetriť, dôchodcom sa znížia odvody a matky budú mať menej materskej dovolenky, zatiaľ čo poslancom sa zvýšia platy, štátnym zamestnancom sa zvýšia platy (už aj tak nehorázne vysoké) a na konci každého roka sa dozvieme, aké státisícové odmeny dostali štátni zamestnanci, lebo vraj mimoriadne dobre hospodárili?

Máme vládu, ktorá sľúbila, že bude iná ako tá predchádzajúca. Obávam sa, že sa jej to podarilo. Je iná, žiaľ, minimálne v ekonomickej oblasti je to ešte horšie. Aký mám z toho pocit? Zle. Prevláda pocit sklamania a krachu.