Delft 19. júla 2016 (HSP/Foto:screenshot z youtube)
Snaha vyvinúť pamäťové zariadenie, ktoré by ukladalo informácie do čo najmenšieho priestoru, našla možnosť zapisovať ich do atómov
Podľa časopisu Nature Nanotechnology, holandskí vedci na Technickej univerzite v Delfte vyvinuli prepisovateľnú pamäť, ktorá uchováva informácie v pozíciách jednotlivých atómov chlóru na medenom povrchu.
Do jedného atómu uložili informáciu s veľkosťou 1 bit, čím sa im podarilo takto pokusne uložiť do pamäte dáta 1 kilobajtu (KB). “Teoreticky by takáto hustota skladovania umožnila uložiť všetky doteraz ľudstvom napísané knihy na jednej poštovej známke,” konštatuje vedúci výskumného tímu Sander Otte.
Pri ukladaní sa použil skenovací tunelový mikroskop (STM) s ostrou ihlovou sondou, ktorá vie vojsť postupne jeden za druhým do každého atómu, čo Sander Otte prirovnáva k akejsi skladačke: “Každý bit pozostáva z dvoch pozícií na medenom povrchu a jeden atóm chlóru sa môže nastaviť na tieto dve pozície. V prípade, že je atóm chlóru v hornej polohe, diera je pod ním, čo označujeme číslom 1. Ak je atóm chlóru na spodnej strane a diera nad ním, ide o bit označený ako nula.”
Podľa vyjadrenia výskumného tímu je táto metóda ukladania oveľa stabilnejšia ako použitie voľných atómov a praktickejšou aplikáciou pre ukladanie dát. Ale takéto ukladanie dát zatiaľ nie je možné realizovať. Vyžaduje si totiž extrémne podmienky len pri teplote 77 stupňov Kelvina (-196 stupňov Celzia) a jeden zápis a čítanie procesov trvá niekoľko minút. Ale Sander Otte verí, že je to len začiatok a “určite prídu veľké pokroky” v metódach ukladania dát do atómov, čo je už samo o sebe istotne obrovský nápad a úspech.
O ukladanie dát do atómov sa už pokúšala aj firma IBM