Canberra 24. júla 2021 (HSP/Sputnik/Foto:Sputnik-Natalia Seliverstova)
Austrálski vedci objavili na dne Indického oceánu hory, ktoré pripomínajú krajinu Mordor z fantasy trilógie Johna Tolkiena Pán prsteňov. Pre bádateľov bola obzvlášť zaujímavá obrovská kaldera podmorskej sopky nazvaná Sauronovo oko. Prezradil to člen expedície Tim O’Hara v článku na serveri The Conversation
Objav uskutočnila výskumná loď RV Investigator pomocou výkonného sonaru v hĺbke 3 100 metrov. Ukázalo sa, že kráter bol obklopený 300 metrov širokým okrajom pripomínajúcim Sauronove viečka a vo svojom strede mal 300 metrov vysoký kužeľovitý vrchol (“zrenicu“).
Ďalší prieskum morského dna odhalil ďalšie dve hory: jednu menšiu, pokrytú početnými sopečnými kužeľmi, a druhú, vzdialenejšiu, s plochým vrcholom. Vedci ich tiež pomenovali podľa slávnej ságy. Prvá bola pomenovaná podľa Sauronovho hlavného sídla Barad–dur (Temná veža), druhá podľa mordorského pohoria Popolové hory.
Záhada dna Atlantického oceánu
Vedci z Oxfordskej univerzity a Univerzity v Southamptone našli vysvetlenie senzácie, ktorej autorom sa pred niekoľkými rokmi stala medzinárodná skupina geofyzikov. Píše sa o tom v článku publikovanom v časopise Nature.
V tej dobe pustili vedci na dno Atlantického oceánu seismograf a objavili podivné správanie tektonických dosiek, v dôsledku čoho sa hranice oceánu rozširovali a kontinenty Severnej a Južnej Ameriky a Európy a Afriky sa vzájomne vzďaľujú od seba.
Je známe, že kontinentálne dosky Severnej a Južnej Ameriky sa vzďaľujú od Európy a Afriky rýchlosťou 4 cm/rok. Medzi týmito kontinenty je Stredoatlantický chrbát, kde sa aj dosky vzďaľujú. O aký mechanizmus však išlo? A čo kontinenty tlačí jeden od druhého? Tieto otázky si kládli vedci.
A práve odpovede na ne poskytli britskí vedci. Po vykonaní podrobných seizmických meraní dna Atlantického oceánu zistili, že sa pod Stredoatlantickým chrbtom dvíha z hĺbky 600 km zemský plášť. Vypĺňa priestor vytvorený oddelením dosiek.
Seismológovia nainštalovali 39 seismometrov na dno Atlantického oceánu ako súčasť PI–LAB (pasívne mapovanie hraníc litosféry a astenosféry) a EURO–LAB (experiment preskúmavania hranice litosféry a astenosféry oceánu). Tieto dáta predstavujú prvý rozsiahly obraz zemského plášťa pod stredoatlantickým hrebeňom vo vysokom rozlíšení.
Vedcom sa podarilo zobraziť zmeny v štruktúre zemského plášťa v blízkosti hĺbky 410 a 660 kilometrov. Predpokladá sa, že upwelling (medzinárodne používané označenie pre výstup hlbinnej oceánskej vody v rámci termohalinnej cirkulácie) pod hrebeňmi sa vyskytuje v oveľa plytších hĺbkach, asi 60 kilometroch.
Výsledky poskytujú lepšie pochopenie doskovej tektoniky, ktorá spôsobuje prírodné katastrofy po celom svete a môže tiež ovplyvniť klímu celej planéty.