Plavba v oblakoch
“V atmosfére Venuše, v ktorej sú horné vrstvy atmosféry vystavené vplyvu kozmických lúčov a výkyvom teplôt, môžu existovať mikroorganizmy spojené s minerálnymi časticami,“ predpokladajú vedci z IKI.
Za účelom overenia tejto hypotézy preskúmali v laboratóriu účinok pôsobenia radiácie na mikromycéty (pozn. – mikroskopické huby) v suchej pôde pri nízkych teplotách a tlaku. Zistilo sa, že vplyv silnej ionizujúcej radiácie nevedie k úmrtiu pôdnych húb. Väčšina odolných druhov to prežije.
Ako na Marse
Vedci z IKI taktiež skúmali schopnosť mikroorganizmov z Arktídy obstáť v modelovaných podmienkach povrchu Marsu: radiácia, teplota -50 stupňov Celzia.
“Zistili sme, že tento účinok nespôsobil vážne poškodenie bakteriálneho komplexu,“ uvádza sa v dokumente.
Vedci tiež skúmali baktérie z pôdy Mohavskej púšte ako zemského analógu hypotetických mikróbov na Marse. “Zistili sme veľký počet a rozmanitosť mikroorganizmov a veľkú odolnosť bakteriálnych kultúr voči širokému spektru stresových faktorov, ako je teplota kultivácie, pH prostredia, prítomnosť solí a silných oxidantov,” uvádza sa v správe.
Život v ľadoch
Vedci z IKI odhadli tiež možnosť zachovania hypotetických mikroorganizmov v ľadoch Jupiterovej prirodzenej družice Európy v prípade ich výronu spod ľadov oceánu. Bol vykonaný pokus: ožiarenie baktérií vnútri ľadu pri teplote -130 stupňov Celzia a pri príslušnom tlaku. Následne objavili životaschopné baktérie.
“S ohľadom na intenzitu ožiarenia a rýchlosť obnovenia povrchu predpokladáme zachovanie živých buniek v ľade v hĺbke 10-100 centimetrov behom 1000 – 10 000 rokov po výrone vody spod ľadov oceánu,“ uvádza sa v správe o výsledkoch výskumu.