Ku vzťahu medzi Ruskom a USA sa Parolin vyjadril, že dúfa, že obe strany „konajú s potrebnou zodpovednosťou, aby sa zabránilo rastu napätia“. „Potrebné je na to aj uznanie možných chýb, ktoré by mohli byť pôvodom tejto situácie.“ Bolo by „dramatické“, keby sa vzťahy naďalej zhoršovali.
Kardinál zdôraznil, že východná Európa je dôležitá pre stabilitu a jednotu kontinentu. Ideologické protiklady studenej vojny nezmiznú zo dňa na deň. Vzhľadom na nové geopolitické scenáre treba využiť „každú možnosť na povzbudzovanie rešpektu, dialógu a vzájomnej spolupráce“. Parolin poukázal aj na svoje cesty do Bieloruska, na Kaukaz a do baltických štátov, ako aj na Ukrajinu a povedal, že návšteva Ruska tento obraz kompletizuje.
Parolin tiež znova varoval pred stavaním národných a čiastkových záujmov nad všeobecné blaho. V medzinárodnom ohľade „nemá platiť právo na moc, ale moc práva“. Kardinál tu citoval učiteľa Cirkvi sv. Augustína (354-430): „Najväčším titulom slávy je usmrtiť vojnu slovom.“
Vzhľadom na situáciu na Blízkom Východe, v Sýrii a na Ukrajine Parolin povedal, že tieto konflikty sú „predmetom neustálej pozornosti a starosti Svätého stolca“. Vatikán tu usiluje o intervencie „v zmysle svojej podstaty a svojich možností“.
Na stretnutí s Kyrilom I. a inými predstaviteľmi Moskovského patriarchátu ide podľa jeho slov o možné spoločné postoje cirkví k súčasným výzvam. Stretnutie má tiež slúžiť „lepšiemu spoznaniu, vzájomnému oceneniu a spolupráce katolíkov a pravoslávnych“. „Nejaká príprava možnej cesty pápeža do Ruska predmetom návštevy nebude,“ ako povedal Parolin.
Parolinova návšteva bude prvou z vatikánskeho Štátneho sekretariátu po takmer 30 rokoch. Naostatok bol v Moskve v júni 1988 štátny sekretár Agostino Casaroli (1914-1998), strojca vatikánskej ostpolitiky – ešte pred pádom železnej opony a koncom ZSSR.