Praha 14. februára 2019 (HSP/Foto:SITA-Ivan Fleischer)
Herečka Magda Vášáryová, ktorá v minulosti kandidovala na post prezidentky SR, v rozhovore pre Českú televíziu kritizovala štáty V4 za málo aktívnu politiku v rámci Európskej únie
Charakteristickým znakom národov strednej Európy je podľa herečky to, že ľudia oslavujú historické prehry.
“Základom tejto schopnosti oslavovať prehry je to, že sa cítime byť za každých okolností obeťou. Obeťou histórie, obeťou časov, obeťou susedov, obeťou tých veľkých, obeťou okolností a podobne. Byť obeťou a tváriť sa ako obeť znamená, že potom nemusíte za nič preberať zodpovednosť,” myslí si Vášáryová a tvrdí, že ľudia v tomto regióne si myslia, že sú “biele holúbky” a nikdy nikomu neublížili.
“Kým sa nezbavíme pocitu, že sme tí malí, bezvýznamní chudáci, nikdy sa nestaneme plnohodnotnými Európanmi.”
Ľudia v strednej Európe podľa nej urobili po rozpade monarchie z tohto územia veľmi nebezpečné územie, kde viac-menej vznikli dve svetové vojny, kde zomrelo obrovské množstvo ľudí, kde bola “vykántrená židovskú spoločnosť”.
“Zbavili sme sa židovskej aj nemeckej kultúry, zbavili sme sa veľkej časti našich dejín a prikryli sme sa dáždnikmi nariekania,“ pokračovala.
Ako príklad uvádza Maďarsko, ktoré podľa nej pod týmto “dáždnikom” sedí od roku 1990 a narieka, ako sa mu stále ubližovalo.
“Všetci okrem Maďarov sa tešili, že sa rozpadne monarchia, zároveň sme sa o to pričinili, ale ešte stále sme si nenašli svoje miesto,“ myslí si Vášáryová a dodáva, že Európska únia, teda tá zjednotená západná Európa, nám ponúkla možnosť integrovať sa, ale zdá sa, ako keby sme s tým neboli spokojní.
Je potrebná kultúrna zmena?
Podľa Vášáryová už nastáva doba, aby sme si urobili svoje domáce úlohy.
“Keď sa na našu históriu nepozrieme ako obeť, môžeme sa oprieť o Slovenské národné povstanie, obidva národy sa môžu oprieť o boom kultúry a myšlienok, ktoré vzišli zo zápasu s totalitárnym režimom v 60. rokoch, môžeme byť hrdí na to, čo sa v 68. a po roku 89 začalo znovu objavovať, na to, ako neuveriteľne a bez veľkých konfliktov sme zvládli náročný prechod do normálneho fungovania spoločnosti.”
My Česi a Slováci si musíme povedať, že sme sa rozišli civilizovane a nenechali sme za sebou nevyriešené veci, ktoré by znamenali, že by sme si boli navzájom nepriateľom,” pripomenula.
Stojíme podľa nej pred veľkou kultúrnou zmenou, ktorú treba urobiť. “Možno sme si mysleli, že keď vstúpime do NATO, do Európskej únie a do Schengenu, všetko príde akosi automaticky. Že si zrazu všetci budeme môcť povedať, ako sme moderní, že všetky staré predsudky a mýty sú za nami a teraz hurá poďme. Tak to ale nejde, to by sme boli ako komunisti po vojne. Na zmene musíme pracovať, a tá práca bude nebezpečná a bolestná.”
Vášaryová tvrdí, že Slováci sa príliš zbavujú elít. “Akonáhle niekto začne hovoriť, že má svoju vlastnú elitu, znamená to, že sa chcú dostať k moci tí priemerní a podpriemerní. Môj bože, veď sme to zažili už toľkokrát… A my na Slovensku sme sa možno aj viac ako vy (Česi – pozn. red.) zbavovali všetkých hodnotných osobností v mene podpriemerných hlupákov. Tých sme vydávali, oslavovali, dávali im ceny. A kde dnes sú?”
“Osobnosti sa teraz snažíme až takmer vyhrabávať z hrobov, napríklad Jána Lajčiaka, čo bol jeden z najväčších slovenských vzdelancov, znalec perzskej kultúry, ktorý hovoril asi deviatich jazykmi. Keď sa vrátil na Slovensko, tak sa ho zbavili a urobili z neho evanjelického kňaza vo Vyšnej Boci, v hlbokom údolí v Nízkych Tatrách, len preto, aby ho eliminovali. Zomrel 28. októbra 1918, veľmi mladý a predčasne.”
Počas štyridsiatich rokov komunizmu sme podľa herečky a diplomatky mali úplne zabudnúť na veľké osobnosti, ako bol Václav Černý alebo sociológovia Chalupný a Bláha. A keď teraz umožníme – pretože to umožňujeme my sami – že nám druhí zase budú predkladať ľudí a vytvárať z nich osobnosti, hoci žiadnymi osobnosťami nie sú, zase stratíme dvadsať rokov. Je to nebezpečné a musíme si na to dať veľký pozor,” upozorňuje.
Na otázku akým spôsobom teda docieliť spomínané kultúrne zmeny Vášáryová uviedla: “Musí sa ísť cez kultúru, cez umenie, cez knihy. Stačilo, aby na Slovensku jedna odvážna žena nakrútila film Únos o prípade syna pána prezidenta Kováča, a zrazu parlamentom prešiel zákon, ktorý rušil amnestie pána (Vladimíra) Mečiara na všetkých ľudí, ktorí sa na únose podieľali.“
15.4°C
Sobota 
Nedeľa 
Sobota 
Nedeľa 
.JPG)
.jpg)
