Šéf americkej diplomacie povedal, že USA sú odhodlané “ísť cestou diplomacie a dialógu“. Lavrov na začiatku rozhovorov vyhlásil, že “prelom” od tohto stretnutia neočakáva.

“Neočakávam prelom, ale očakávam reakciu na návrhy Ruska. Naše bezpečnostné návrhy sú mimoriadne konkrétne a očakávame preto rovnako konkrétne odpovede,” vyhlásil Lavrov na úvod stretnutia.

“Máte pravdu (Sergej). Ani my neočakávame, že tu dnes vyriešime naše nezhody. Ale dúfam a očakávam, že môžeme otestovať, či cesta diplomacie a dialógu zostane otvorená. Sme odhodlaní kráčať po tejto ceste a mierumilovne riešiť naše nezhody,” povedal Blinken.

.

Krátko pred začiatkom ženevského rokovania ministrov zahraničných vecí USA a Ruska ruský rezort diplomacie v Moskve zverejnil vyhlásenie, v ktorom uvádza, že “vo všeobecnosti neexistujú medzi Moskvou a Washingtonom žiadne neprekonateľné rozpory”. Pokiaľ ide o možnosť stať sa skutočnými priateľmi alebo spoľahlivými partnermi, „je to skôr otázka na americkú stranu”. Moskva v ňom poukazuje na to, že jeho ústretovosť sa v minulosti považovala za samozrejmosť, ale “v reakcii na to sme dostali len arogantné ignorovanie ruských priorít”.

“Teraz je dôležité znovu vybudovať atmosféru dôvery, vrátiť sa aspoň k zdaniu normálnosti. Je to v našom spoločnom záujme,” píše sa vo vyhlásení. Zdôrazňuje sa v ňom, že medzi Ruskom a Spojenými štátmi neexistujú neprekonateľné rozdiely, len “by kolegovia z USA mali prejaviť politickú vôľu.”

Rusko sa chce vrátiť k rozloženiu síl z roku 1997

Rusko sa chce vrátiť k rozloženiu síl z roku 1997 a žiada odsun “zahraničných vojakov, techniky a výzbroje” zo všetkých krajín, ktoré neboli členmi NATO pred rokom 1997. Informovali o tom v piatok agentúry AFP a TASS.

“Hovoríme o stiahnutí zahraničných vojakov, techniky a výzbroje a ďalších krokoch s cieľom vrátiť sa ku konfigurácii z roku 1997 na území krajín, ktoré k uvedenému dátumu neboli členmi NATO. Týka sa to Bulharska aj Rumunska,” uvádza sa v odpovediach ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova na otázky doručené pred jeho tlačovou konferenciou, ako ich v piatok zverejnil ruský rezort diplomacie.

Agentúra TASS pripomenula, že Rusko a NATO v máji 1997 podpísali tzv. zakladajúci akt, v ktorom opätovne potvrdili, že “sa navzájom nepovažujú za protivníkov” a vytvárajú “mechanizmus pre konzultácie, koordináciu a spoločnú činnosť”.

V roku 1999 vstúpili do NATO Maďarsko, Poľsko a Česko; v roku 2004 nasledovali Bulharsko, Lotyšsko, Litva, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko a Estónsko a v roku 2009 Albánsko a Chorvátsko. V roku 2017 získala členstvo Čierna Hora a v roku 2020 aj Severné Macedónsko. V súčasnosti NATO združuje 30 krajín a pokračuje v politike “otvorených dverí“, konštatovala agentúra TASS.

Agentúra AFP uviedla, že už spomínaný odsun zahraničných síl, techniky a zbraní je súčasťou bezpečnostných požiadaviek, ktorých splnenie Rusko žiada od NATO a USA. Zahŕňajú okrem iného záväzok Aliancie, že sa nerozšíri o Ukrajinu a vzdá sa vojenských aktivít na Ukrajine, vo východnej Európe, na Kaukaze a v Strednej Ázii. Washington aj NATO tieto požiadavky odmietajú.

Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov v piatok podľa agentúry TASS uviedol, že Washington “prisľúbil”, že písomné odpovede na požiadavky Ruska poskytne na budúci týždeň.

Podľa hovorcu Kremľa Dmitrij Peskova ruskí diplomati vedeli vopred, že Blinken neodovzdá Lavrovovi odpoveď na ruské návrhy. “Toto stretnutie je o niečom inom,” povedal Peskov.

“Očakávame, že Lavrov aj Blinken budú mať príležitosť vymeniť si názory a porovnať chápanie výsledkov troch kôl rokovaní” ruských diplomatov s kolegami z USA, NATO a OBSE, uviedol Peskov.

Ženevská schôdzka Blinkena s Lavrovom sa skončila skôr, než bolo plánované

Rokovanie amerického ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena s jeho ruským kolegom Sergejom Lavrovom sa skončilo. Agentúra Interfax uviedla, že piatkové rokovania v Ženeve mali byť podľa plánu dvojhodinové, ale napokon sa skončili už po pol druha hodine.

Obaja diplomati o dosiahnutých výsledkoch informovali na separátnych tlačových konferenciách.

Rozhovory medzi Lavrovom a Blinkenom boli štvrtým zo série stretnutí predstaviteľov Ruska a Západu v posledných dňoch. Tieto stretnutia sa konajú v čase správ o presune ruských jednotiek k ukrajinským hraniciam a obáv Západu, že by Rusko mohlo začať inváziu na Ukrajinu.

Lavrov: USA poskytnú odpoveď na ruské požiadavky na “budúci týždeň”

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v piatok v Ženeve po rokovaniach s americkým rezortným kolegom Antonym Blinkenom vyhlásil, že Rusko sa ústami svojich oficiálnych predstaviteľov Ukrajine nikdy nevyhrážalo.

Ruský minister podľa agentúry TASS dodal, že od “Blinkena nepočul zdôvodnenie ich (USA) pozície o ohrození Ukrajiny zo strany Ruska”.

Moskva “nerobí nárok na zóny vplyvu,” konštatoval Lavrov. Upozornil súčasne, že “to, čo teraz robí NATO vo vzťahu k Ukrajine”, je dôkazom, že Aliancia túto krajinu vníma ako svoju zónu vplyvu.

Podľa agentúry AFP Lavrov vyhlásil, že Rusko “nikdy” neohrozovalo “ukrajinský ľud”. Dodal, že Moskvu znepokojujú “nie imaginárne hrozby, ale skutočné fakty”, vrátane dodávok západných zbraní a vysielania vojenských inštruktorov na Ukrajinu.

Ako uviedla agentúra TASS, Lavrov tiež vyslovil očakávanie, že jeho stretnutie s Blinkenom pomôže Spojeným štátom pripraviť odpovede na návrhy bezpečnostných záruk, ktoré pred vyše mesiacom predostrelo Rusko.

Podľa Lavrova americká strana prisľúbila, že písomnú odpoveď na tieto ruské návrhy poskytne na budúci týždeň.

Podotkol však tiež, že skúsenosti s rokovaniami so Západom sú “plné príkladov ich zlyhania pri plnení sľubov v otázkach európskej bezpečnosti”.

“V tomto (plnení sľubov) nie sú naši americkí kolegovia, iní Západoeurópania, členovia NATO veľmi dobrí,” konštatoval Lavrov.

Povedal, že keď Rusko dostane odpoveď Spojených štátov na svoje požiadavky, uskutoční sa ďalšie diplomatické stretnutie “na našej úrovni”, teda medzi ním a Blinkenom.

Nateraz je podľa Lavrova “predčasné” začať hovoriť o summite prezidentov oboch krajín, Joea Bidena a Vladimira Putina.

“Neviem povedať, či sme, alebo nie sme na správnej ceste. Budeme (to) vedieť, keď dostaneme odpoveď (z USA),” povedal Lavrov.

Svoje rokovanie s Blinkenom označil Lavrov za “úprimné”.

“Antony Blinken súhlasil s tým, že musíme viesť rozumný dialóg a dúfam, že emócie opadnú,” povedal Lavrov.

V odpovedi na otázku o dĺžke stretnutia Lavrov uviedol, že “nepotrebovali opakovať všetko, čo bolo povedané na rusko-amerických rokovaniach v Ženeve (10. januára) a na rokovaniach v Rade Rusko-NATO 12. januára”. Dodal, že mnohé si s Blinkenom vysvetlili aj počas nedávneho spoločného telefonátu.

Blinken: Diplomatický proces musí pokračovať, Biden je ochotný rokovať s Putinom

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v piatok v Ženeve po rokovaniach s ruským rezortným kolegom Sergejom Lavrovom vyhlásil, že opäť varoval Moskvu pred inváziou na Ukrajinu. V tomto kontexte je podľa neho dôležité, aby diplomatický proces medzi USA a Ruskom pokračoval. Šéf americkej diplomacie nevylúčil ani prípadnú schôdzku medzi prezidentom USA a šéfom Kremľa. TASR o tom informuje na základe správ prevzatých od agentúr AFP, AP, DPA a Reuters.

“Nebolo to vyjednávanie, ale úprimná výmena názorov. Dnešná diskusia bola užitočná, pretože obe strany teraz lepšie chápu jednotlivé postoje. Naším cieľom bolo zistiť, či je Rusko pripravené vydať sa diplomatickou cestou. So Sergejom Lavrovom sme sa zhodli, že je dôležité, aby diplomatický proces pokračoval. Na základe diskusie verím, že môžeme pokračovať v práci na rozvoji vzájomného porozumenia, ale to závisí od toho, či Rusko zastaví svoju agresiu voči Ukrajine,” vyhlásil Blinken.

“Vyjadril som pozíciu Spojených štátov a našich európskych spojencov a partnerov, že pevne stojíme pri Ukrajine a podporujeme jej suverenitu a územnú celistvosť,” uviedol ďalej americký minister zahraničných vecí na tlačovej konferencii.

“Jasne sme povedali, že ak sa nejaké ruské sily presunú cez ukrajinskú hranicu, bude to ďalšia invázia. Spojené štáty a naši partneri a spojenci budú reagovať rýchlo, dôrazne a kolektívne,” zdôraznil Blinken.

Šéf americkej diplomacie počas odpovedí na otázky novinárov viackrát zopakoval, že neočakával od stretnutia v Ženeve výrazný pokrok. Pripustil však, že ak si to situácia vyžiada, americký prezident Joe Biden je ochotný stretnúť sa s ruským partnerom Vladimirom Putinom.

“Prezident Biden sa tu, v Ženeve, stretol s prezidentom Putinom. Pri mnohých príležitostiach s ním hovoril telefonicky alebo prostredníctvom videokonferencie. Ak dospejeme k záveru, že najlepší spôsob, ako vyriešiť veci, je ďalší rozhovor medzi nimi – určite sme na to pripravení,” povedal šéf americkej diplomacie.

Rusko varovalo pred “najvážnejšími dôsledkami”, ak USA budú ignorovať jeho obavy

Rusko varovalo v piatok pred “najvážnejšími dôsledkami”, ak Spojené štáty budú naďalej ignorovať jeho “legitímne obavy” o bezpečnosť v súvislosti s Ukrajinou. Informovala o tom agentúra AFP.

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken bol informovaný, že “ďalšie ignorovanie legitímnych obáv Ruskej federácie… bude mať najvážnejšie dôsledky”, uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení po piatkových rozhovoroch medzi Blinkenom a ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom, ktoré sa konali v Ženeve.

Ukrajina ocenila pokračovanie rokovaní medzi USA a Ruskom

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba ocenil v piatok pokračovanie rokovaní medzi Spojenými štátmi a Ruskom s cieľom zmierniť napätie. Informovala o tom agentúra AFP.

“Je dobré vedieť, že diplomatická stopa kontaktov s Ruskom zostáva aktívna,” napísal Kuleba na Twitteri po telefonickom rozhovore s americkým ministrom zahraničných vecí Antonym Blinkenom.