V OSN prvýkrát zaznel hlas Donbasu. Ešte dôležitejšie než prelomenie ukrajinskej informačnej blokády je však niečo iné

V OSN prvýkrát zaznel hlas Donbasu. Ešte dôležitejšie než prelomenie ukrajinskej informačnej blokády je však niečo iné

New York 26. decembra 2020 (HSP/Foto:TASR/AP-Seth Wenig)

 

V decembri 2020 vystúpili v Bezpečnostnej rade OSN prvýkrát zástupcovia Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky. Znamenalo to však zároveň aj čosi iné, čo môže mať už o niekoľko týždňov či mesiacov zaujímavé dôsledky

Bezpečnostná rada OSN
Ilustračné foto

Ešte začiatkom decembra sa v Rade bezpečnosti OSN stalo čosi, čomu médiá, ako to už býva v prípade skutočne dôležitých signálov, nevenovali takmer žiadnu pozornosť, ale čo môže signalizovať zaujímavý posun v geopolitickej hre veľmocí.

Reklama

Spojené štáty a ich bábkový štát Ukrajina nedokázali zabrániť tomu, aby na zasadnutí Rady bezpečnosti OSN (BR) vystúpili zástupcovia Doneckej ľudovej republiky (DĽR) a Luhanskej ľudovej republiky (LĽR). Doposiaľ zástupcovia týchto medzinárodne neuznaných republík nemali šancu so svojou pravdou na pôde OSN oficiálne vystúpiť, tentoraz sa im to podarilo po prvýkrát.

A to aj napriek enormnému diplomatickému úsiliu Ukrajiny a jej pána toto zasadnutie BR prekaziť: „Bez ohľadu na to, ako tvrdo ukrajinská strana a jej kurátori bojovali, nedokázali schôdzku zablokovať,“ okomentoval to zvláštny zástupca LĽR na rokovaniach v Minsku Rodion Mirošnik.

Reklama

Išlo síce iba o stretnutie „neoficiálne“, v takzvanom Arria formáte, čo však nič nemení na tom, že všetky zúčastnené krajiny tam reprezentovali svoje oficiálne pozície, a teda to nijako nezmenšuje jeho vážnosť a dôležitosť.

 

Pravdu Donbasu si prišli vypočuť zástupcovia polovice obyvateľov planéty

Účasť viacerých krajín na zasadnutí BR napriek silnej nevôli USA a jeho satelitov je možné vnímať ako facku jednostrannému a tendenčnému pohľadu kolektívneho Západu, ktorý sa tvári, že ide o názor celého „medzinárodného spoločenstva“. Naopak, obyvatelia Donbasu toto zasadnutie BR právom vnímajú ako svoje veľké víťazstvo (aký je ich pohľad na vec, o tom sa môžete dočítať napríklad TU). Vidia to tak, že informačná hrádza, ktorú Ukrajina/USA stavajú medzi nich a zvyšok sveta, bola zbúraná a hlas Donbasu mohol konečne počuť celý svet.

Rada bezpečnosti OSN má 15 členov – 5 stálych a 10 nestálych. Zasadnutia sa zúčastnili dvaja z piatich stálych členov Bezpečnostnej rady, Rusko a Čína. Zvyšní traja – USA, Veľká Británia a Francúzsko – zasadnutie bojkotovali. Z desiatich nestálych členov BR sa zúčastnili až siedmi: Dominikánska republika, Indonézia, Niger, Svätý Vincent a Grenadiny, Južná Afrika, Tunisko a Vietnam. Zasadnutie BR bojkotovali traja nestáli európski členovia BR z tábora vazalov USA: Nemecko, Estónsko, Belgicko.

Okrem členov BR sa však zasadnutia zúčastnili aj ďalšie delegácie: z Indie, Bieloruska, Alžírska, Maroka, Egypta, Sýrie, Uzbekistanu a Venezuely. Celkovo teda zástupcovia 17 členských štátov OSN zastupujúci takmer presnú polovicu obyvateľstva planéty Zem si prišli vypočuť hlas Donbasu, manifestovať tak nezávislosť svojich krajín a naznačiť pochybnosť o centrálne šírenej ukrajinskej „pravde“ o tom, čo sa na Donbase deje.

Reklama

USA, Veľká Británia a Estónsko vysvetlili dôvod svojho bojkotu vystúpenia predstaviteľov DĽR a LĽR v OSN takto: „Toto stretnutie bolo jasným pokusom predstaviť falošný a zavádzajúci dej týkajúci sa konfliktu vo východnej Ukrajine“.

Tento postoj odkrýva podstatu „hodnôt“, ktorými sa riadia, a o ktorých tak radi rozprávajú: ak si o druhej strane myslíme, že nemá pravdu, ak s nejakým názorom nesúhlasíme, tak treba tvrdo brániť jeho nositeľom ho prezentovať, aby si ich nemohol nikto vypočuť. Toto je demokracia, ako ju chápu USA, ich pudlík Veľká Británia a ich… (hm, čo je ešte oveľa menšie ako pudlík?) – skrátka, Estónsko. Prosím, pamätajme si to.

 

Šach Nemecku a Francúzsku, mat Ukrajine?

Prečo však toto zasadnutie BR stojí za zmienku? Skrýva sa za ním totiž celkom zaujímavá diplomatická hra. Ako sme už spomenuli, zasadnutie bojkotovali okrem iných aj Nemecko a Francúzsko. A tieto dve krajiny dokonca zablokovali vysielanie prejavov predstaviteľov Donbasu na webových stránkach OSN. Lenže tieto dve krajiny sú účastníkmi „normandského formátu“. A to už veľa vecí mení.

Normandská štvorka je diplomatické zoskupenie najvyšších predstaviteľov a ministrov zahraničných vecí Ruska, Nemecka, Francúzska a Ukrajiny, ktorého cieľom je vyriešiť problém na východe Ukrajiny. A z toho dôvodu, ako členovia zmierovacej misie by Nemecko a Francúzsko mali byť nad vecou, snažiť sa pôsobiť aspoň čiastočne neutrálne a vypočuť si všetky strany konfliktu. Nikto od nich nevyžadoval podporu DĽR a LĽR, stačilo iba vypočuť si…

Reklama

Hanebné správanie Nemecka a Francúzska samozrejme nie je náhodné, západná arogancia a slepá servilnosť voči strýčkovi z Bieleho domu sa dala očakávať. Lenže týmto pádom sa tieto dve vazalské krajiny USA demaskovali, otvorene sa kompromitovali vo vzťahu k normandskému formátu.

 

Čo to môže v praxi znamenať?

„Je nepravdepodobné, že teraz bude niekto ochotne súhlasiť so sprostredkovaním rokovaní od týchto konkrétnych štátov. Nie sú ,nad procesom‘, ako si to vyžaduje misia mediátora. Nielen že sú vtiahnutí do procesu, ale sú tiež zaťahovaní do priepasti bezzásadových manipulácií,“ hovorí Mirošnik a tvrdí, že po tejto udalosti možnosť usporiadať novú schôdzku v normandskom formáte je nemožná.

A je tu ešte jedna vec: „Nemecko ako nestály člen BR ju veľmi skoro opustí, ale Francúzsko zostane. V situácii, keď bude za podobných podmienok potrebovať podporu Francúzsko, je nepravdepodobné, že by ju od Ruska dostalo. Macron, dúfam, vie, že tento postoj stál za to,“ uviedol Mirošnik.

Podľa všetkého to, čo sa začiatkom decembra na pôde BR udialo, najviac vyhovuje Rusom, či už tým na Donbase, alebo tým v Kremli. Nielen že ukrajinská propaganda dostala vážnu trhlinu, ale Rusku sa tým do značnej miery rozviazali ruky. Ak malo „medzinárodné spoločenstvo“ doposiaľ nejaký nástroj, pomocou ktorého mohlo vstupovať do konfliktu, tak ho týmto pádom stratilo a vznikol priestor pre nové pravidlá hry. A tie bude určovať najskôr Rusko, ako hlavný hráč v postsovietskom priestore.

 

Bola to už príprava medzinárodnej situácie na ďalšie kolo horúcej vojny?

Z pohľadu Ruska normandský formát je už prekonaný. Situácia je dnes už inde ako pred šiestimi rokmi. Rusko vtedy potrebovalo DĽR a LĽR legitimizovať ako strany konfliktu a dať dianiu medzinárodný rámec. Ani po šiestich rokoch však dohody nefungujú, Ukrajina otvorene odmieta plniť čokoľvek, k čomu sa zaviazala. Vzhľadom na to, čo sa má na Donbase v najbližšom čase začať diať, Rusko už nepotrebuje, aby do hry vstupovali ďalší zástupcovia záujmov USA – na to tam bohate postačí samotná Ukrajina. Namiesto nich úlohu nezaujatých mierotvorcov môže prevziať niekto iný: ktovie, že by napríklad Čína?

A čo sa to má na Donbase v najbližšom čase začať diať? Na Ukrajinu posledné roky prúdi zo západu obrovské množstvo zbraní a je zle ukrývaným verejným tajomstvom, že na jar 2021 sa má na Donbase spustiť ďalší mlynček na slovanské mäso, či už mladých chlapcov z Ukrajiny alebo tých bojujúcich za Donbas. „Ukrajinskí“ generáli sa nádejajú, že sa zopakuje scenár z Náhrobného Náhorného Karabachu, kde záplavy tureckých a izraelských dronov zmasakrovali všetko, čo sa čo len pohlo. Podobne si predstavujú aj „dohodu“ s tými, ktorých Ukrajina stále považuje za občanov vlastnej krajiny… A veria, že tentoraz Donbas buď padne, alebo sa otvorene ukáže, kto mu pomáha.

Humanistickým „ukrajinským“ stratégom v tej ich päťuholníkovej budove, v ktorej dokážu zázračne zmiznúť celé dopravné lietadlá, stále nedochádza, že pre Donbas ani Rusko niet cesty späť, že oni svoju vlasteneckú vojnu vždy dohrajú až do úplného konca.

Organizácii, ktorá má, nevedno prečo, v názve slovo „inteligencia“, stále nedocvakol prostý fakt: že vojnu na Donbase nemôže pri rozumnom prístupe Ruska vyhrať, alebo aspoň nie bez jadrového zničenia celej planéty. Rusko Donbas nenechá padnúť a skôr alebo neskôr budú musieť aj medzinárodné organizácie uznať DĽR a LĽR ako objektívne existujúci fakt, tak ako uznali Izrael alebo ako skôr či neskôr uznajú Krym či Kosovo.

Reklama

Ivan Lehotský

 

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ
Pošlite nám tip
Reklama

Odporúčame

Reklama

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

NAŽIVO

20:15

Ceny ropy sa v pondelok podvečer takmer nezmenili. Vývoj na trhu ovplyvňujú na jednej strane obavy zo širšieho konfliktu na Blízkom východe. A na strane druhej správy z USA, kde zásoby komodity minulý týždeň výrazne vzrástli a signály o neskoršom znížení úrokových sadzieb americkej centrálnej banky Fed, ako sa pôvodne čakalo.

20:14

Európa a USA by sa mali vyhnúť ponúkaniu nadmerných ekonomických výhod v snahe podporiť hospodársky rast. Nemali by sa zapájať do dotačných pretekov, ktoré vytvárajú hru s nulovým súčtom. Uviedla to v pondelok prezidentka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardová v prejave na americkej univerzite Yale.

20:06

Európska únia (EÚ) musí zabezpečiť, aby zákaz predaja nových automobilov so spaľovacím motorom od roku 2035 nemal privysokú cenu pre jej priemyselnú suverenitu a občanov. Upozornili na to pondelňajšie správy Európskeho dvora audítorov (EDA).

18:50

V meste Charkov na východe Ukrajiny sa v pondelok po ruskom útoku zrútila časť veľkej televíznej veže.

18:49

Na severe Arménska sa v pondelok uskutočnil protest proti plánom arménskej vlády vrátiť Azerbajdžanu štyri dediny v rámci úsilia o dosiahnutie mierovej dohody.

18:44

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan začal v pondelok zriedkavú návštevu Iraku zameranú na obnovenie vzájomných vratkých vzťahov. Počas návštevy plánuje uzatvoriť viacero dohôd o ekonomickej spolupráci i bezpečnostnej spolupráci proti militantnej Strane kurdských pracujúcich (PKK).

Abdal Latíf Rašíd Recep Tayyip Erdogan
Na snímke iracký prezident Abdal Latíf Rašíd (vpravo) a turecký prezident Recep Tayyip Erdogan
18:12

Slovenská republika počas volebného obdobia 2020 – 2023 prvýkrát v histórii hospodárila zodpovednejšie ako v priemere krajiny EÚ. Uviedol to v pondelok Igor Matovič v súvislosti s predbežnými oficiálnymi údajmi o hospodárení SR za rok 2023, ktoré zverejnil Štatistický úrad (ŠÚ) SR. Podľa zverejnených údajov deficit verejných financií bol vlani na úrovni 4,9 % hrubého domáceho produktu (HDP), pôvodne schválený rozpočet pritom počítal so schodkom 6,4 % HDP.

Zobraziť všetky

NAJČÍTANEJŠIE










Reklama

NAJNOVŠIE










Reklama
Reklama

NAJNOVŠIA KARIKATÚRA

POČASIE NA DNES

NAJNOVŠIE ROZHOVORY

NAJNOVŠIE Z DOMOVA

NAJNOVŠIE ZO ZAHRANIČIA

NAJNOVŠIE ZO ŠPORTU

NAJNOVŠIE ZO SVETONÁZORU

FOTO DŇA

Na snímke súťažiaci bežci prechádzajú cez Tower Bridge počas Londýnskeho maratónu v Londýne

Autor: TASR/AP-Aaron Chown/PA via AP

Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali

Reklama
Reklama
Reklama
Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali