Aké bolo zákulisie zákona o hazarde?

Skutočnosť, že v tomto zákone chcel obísť samosprávu bola škandalózna a premiér mu jasne povedal, že ak chce upraviť a regulovať hazard je to možné, ale musí splniť tri podmienky. Musí to byť vládny návrh zákona, musí na priechodnosť zákona nájsť podporu vo všetkých koaličných kluboch a do tretice musí mať súhlas aj najväčšej stavovskej organizácie samospráv, teda Združenia  miest a obcí Slovenska.

Minister Huliak naozaj navštívil všetky koaličné poslanecké kluby, bol presvedčivý a zdalo sa, že obhájil svoj zákon. Problém bol v tom, že nehral celkom otvorenú hru. Ako sa nakoniec ukázalo, zákon, ktorý odprezentoval na koaličných kluboch, nebol celkom identický s tým, ktorý sa dostal do parlamentu. Vypadla z neho kľúčová vec – možnosť samospráv vetovať predĺženie licencie pre kasína, ktorým exspiruje  šesťročná licencia. No a to bol zásadný problém.

Nakoniec, práve toto bola kľúčová požiadavka ZMOSu, ktorá bola dohodnutá a vyjednaná, ale nakoniec sa akousi podivnou náhodou (samozrejme myslím to ironicky, žiadna náhoda to celkom iste nebola) vo vládnom návrhu zákona nenachádzala. No a viac-menej náhodou – tentoraz bez irónie, na to koaliční poslanci prišli a po zistení výhrad ZMOSu – ako seriózni partneri  – ich  požiadavky do zákona doplnili prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu, ktorý bol načítaný na gesčnom – výbore, teda výbore pre financie , rozpočet a menu. Pod tento pozmeňovací návrh sa podpísali predstavitelia všetkých troch koaličných klubov, čím sa predkladateľovi dalo jasne najavo, že koalícia drží sľuby, ktoré dala svojím partnerom.

Po načítaní tohto, pozmeňováku bolo jasné, že cieľ, ktorý zákon pôvodne mal obísť samosprávy a predĺžiť licencie kasínam o šesť rokov, za podmienky, že tam kapitálovo vstúpi Tipos, sa nepodaril. V tejto fáze sme nevedeli vylúčiť ani tú skutočnosť, že predkladateľ, teda minister Huliak takýto zákon stiahne. To sa síce nestalo, ale jeho naštvanosť na to, že mu na jeho úskok koalícia neskočila bola celkom zjavná.  No a potom aspoň v klube SNS vyvstala debata, či vôbec takýto zákon podporiť. Bolo jasné o čo v pôvodnom znení šlo – tomu sa síce podarilo zabrániť, ale veľmi podstatnou okolnosťou pri rozhodovaní bola aj skutočnosť, že jedným z prevádzkovateľov kasín – i keď nepriamo je aj neschválne známy kajúcnik Makó.

A to bola červená čiara, ktorú sme neboli ochotní prekročiť. No a potom nastalo finále, kde opozícia zase raz ukázala, že nedokáže nič, len trúsiť plané reči. Z kúskovania hlasovaní, ktoré sa na dvakrát prerušilo, bolo úplne jasné, že jeden koaličný partner má so zákonom zásadný problém. Ak by to opozícia chcela využiť, musela by byť do nohy v parlamente a zvýšením kvóra pri nehlasujúcom koaličnom klube by zákon zastavila. Urobil však presný opak. Extrémne znížil kvórum, aby na prijatie zákona stačilo len 40 hlasov. Plané reči o tom, že sa SNS nemala prezentovať sú úplnou hlúposťou, zákon by sa tým len odsunul, ale nezastavilo by sa jeho neprijatie. Dnes ma tak rozhodnutie o zákone v rukách prezident. Ak by zákon vetoval – na prelomenie veta treba 76 hlasov – čo dnes v parlamente nie je reálne. Paradoxne na rozdiel od prijatia zákona, na ktoré stačilo vďaka hlúpej taktike opozície len  40 hlasov.