Ursula sa postaví veľkému zlému vlkovi

Brusel 3. januára 2023 (HSP/politico/Foto:TASR/AP-Geert Vanden Wijngaert)

Krátko po tom, čo jej poníka na smrť uštvali, nariadila predsedníčka Komisie von der Leyenová hĺbkové vyšetrovanie vlčej hrozby, informuje POLITICO

Ursula von der Leyenová netancuje s vlkmi. Najmä keď idú po jednom z jej vlastných.

Príbeh predsedníčky Európskej komisie a veľkého zlého vlka sa začal niekoľko dní pred dožinkovým mesiacom počas teplej noci v bujnej konskej krajine na dolnosaskom vidieku. Niekedy po polnoci 1. septembra sa do lesnej dedinky Burgdorf-Beinhorn vkradol sivý vlk a hľadal potravu. Dravec ju našiel na dobre stráženom pozemku na konci jednej z dvoch ciest v osade.

Tridsaťročná Dolly nemala šancu. Jej mŕtvolu objavili na druhý deň ráno v vysokej tráve, kde sa pásla.

To by bolo pravdepodobne posledné, čo by niekto o Dolly počul, nebyť toho, že miesto činu sa nachádzalo len 100 metrov od vidieckeho domu von der Leyenovej a Dolly bola cenným poníkom predsedníčky Komisie.

“Celá rodina je touto správou strašne rozrušená,” uviedla von der Leyenová vo vyhlásení po zabití.

Miestne úrady mali podozrenie na Canis lupus známy ako GW950m. O mesiac neskôr ho zaradili na zoznam usmrtených zvierat. Aj keď sú vlky v Európe chráneným druhom, vlády povoľujú ich likvidáciu za osobitných okolností.

Pomocou dôkazov DNA vyšetrovatelia v decembri potvrdili, že GW950m, podozrivý páchateľ vo viac ako desiatke ďalších zabití, bol ich vlk.

Zdá sa, že ešte predtým, ako Dolly našla svoj koniec, GW950m už smeroval na popravisko.

“Žiadosť o osobitnú výnimku zo zákonov o chránených druhoch bola podaná a posúdená v súlade s príslušnými právnymi požiadavkami,” povedala začiatkom decembra pre nemecký denník taz Christina Kreutzová, hovorkyňa regiónu Hannover, úradu, ktorý vydal rozsudok o usmrtení GW950m, a odmietla povedať, či sa na tom podieľala predsedkyňa Komisie.

Keď sa ho minulý týždeň POLITICO opýtal, či Dollyina smrť ovplyvnila rozhodnutie o zrušení GW950m, Kreutz trval na tom, že nie.

“Útok na poníka pani von der Leyenovej nebol dôvodom,” napísal v e-maile a dodala, že žiadosť o odstránenie GW950m bola podaná skôr.

Podľa úradného osvedčenia povoľujúceho jeho usmrtenie (kópiu, ktorú po redakčnom spracovaní v súlade s pravidlami GDPR videl POLITICO) bola pôvodná žiadosť o odstránenie GW950m skutočne podaná 31. augusta, teda deň pred predčasným skonom Dolly.

Jediná otázka: kto?

Hovorca Komisie trval na tom, že von der Leyenová to nebola.

“Komisia ani predseda sa na tomto rozhodnutí nijako nepodieľajú,” povedal.

Von der Leyenová, skúsená jazdkyňa, ktorá vyrastala v sedle, nemala (možno pochopiteľne) pre zabitie jedného zo svojich obľúbených koní osobitné pochopenie.

Aj napriek tomu by však málokto očakával, že sa vždy usmievavá von der Leyenová prejaví ako vlk v koži ovce.

Namiesto vianočnej amnestie na GW950m bývalá nemecká ministerka obrany vytiahla veľké zbrane a na mušku si vzala nielen Dollyinho vraha, ale aj celý jeho kmeň.

V týždňoch nasledujúcich po Dollyinej smrti von der Leyenová nariadila úradníkom Komisie, aby prehodnotili pravidlá prísne chrániace vlkov v Európe. Koncom novembra vyzvala na “hĺbkovú analýzu” hrozby vlkov po správach o zvýšenom počte útokov na hospodárske zvieratá, najmä v Alpách.

“Objavili sa početné správy o útokoch vlkov na zvieratá a o zvýšenom riziku pre miestnych obyvateľov,” napísala von der Leyenová v liste kresťanskodemokratickým poslancom Európskeho parlamentu, ktorý videl portál POLITICO a o ktorom ako prvý informoval portál taz. “Táto situácia pochopiteľne vyvoláva v postihnutých regiónoch otázky, či je súčasný ochranný štatút vlkov opodstatnený.”

Európski poľnohospodári sa na vlkov sťažujú už roky. Otázkou je, či je odpoveďou trest smrti.

Vlci v rodnom regióne von der Leyenovej úplne vymizli, až kým sa pred 15 rokmi vďaka úsiliu o ochranu prírody opäť neobjavili.

Odvtedy je ich prítomnosť zdrojom neustáleho napätia. Keďže v Nemecku sa pohybuje približne 1 200 vlkov, ročné straty na hospodárskych zvieratách sa vyšplhali na tisíce.

Aj napriek väčšej populácii vlkov tieto šelmy zriedkavo lovia kone.

“Vlk je vlk, ale tento konkrétny vlk sa pravdepodobne naučil, že je možné útočiť na kone a brať ich,” povedal Frank Faß, nemecký expert na vlky, s odkazom na GW950m a dodal, že tento prípad je stále výnimkou potvrdzujúcou pravidlo.

Hoci Faß povedal, že oceňuje argumenty na elimináciu vlka, ktorý stojí za takým zabíjaním, ako je prípad GW950m, loviť zvieratá (úrady na túto úlohu získavajú miestnych poľovníkov) je ľahšie povedať ako urobiť. Faß tvrdí, že lepším riešením je špeciálne oplotenie, hoci je drahé.

“V Dolnom Sasku sme videli, že keď sa zastrelí vlk, nikdy to nie je ten pravý,” povedal.

GW950m je toho živým dôkazom. Úrady ho prvýkrát zaradili na zoznam sledovaných v roku 2021, ale stiahli ho z neho po tom, čo poľovník zastrelil členku takzvanej “Burgdorfskej svorky”.

GW950m zatiaľ zostáva na úteku. Súčasná odmena na jeho hlavu vyprší 31. januára, potom sa bude opäť voľne pohybovať.

Pokiaľ sa mu teda do cesty nepostaví predsedkyňa Komisie.