Úrad pre verejné obstarávanie a jeho rada by mali byť viac nezávislé a odpolitizované, navrhuje OĽaNO

Bratislava 24. februára 2020 (SITA/HSP/Foto:SITA-Branislav Bibel)

Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) a jeho odvolací orgán rada by mali byť viac nezávislé a odpolitizované. Navrhuje to hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) s tým, že predsedu ÚVO by mala menovať a odvolávať hlava štátu

Opozičný subjekt v rámci svojich návrhov v tejto oblasti považuje za potrebné aj vytvorenie cenovej databázy objektov a položiek pre určenie reálnych predpokladaných cien vo verejnom obstarávaní a skutočnej databázy vysúťažených a zazmluvnených cien z verejných súťaží na obstaranie tovarov a služieb pre štát, samosprávy a všetky ich podriadené firmy. Posudzovať efektivitu verejných obstarávaní by podľa hnutia mala analytická jednotka ÚVO.

Tieto a ďalšie opatrenia by podľa OĽaNO mali očistiť verejné obstarávanie, zabezpečiť transparentnosť a úsporu verejných financií, a tým aj ich lepšie využitie. “Veľkým problémom je, že nie je možné účinne porovnávať ceny vo verejnom obstarávaní so štandardnými trhovými cenami. Úrad pre verejné obstarávanie dohliada len na formálnu stránku – na súlad priebehu súťaže so zákonom, nie na podstatu nákupu,” uviedol pre agentúru SITA expert OĽaNO pre podnikanie, ekonomiku a rodinnú politiku Peter Kremský. Zákon o verejnom obstarávaní podľa neho nezastavil politické nominácie do Rady ÚVO (šesť z deviatich členov menuje vláda – poz. red.), ani neprípustné zasahovanie do kontroly zmlúv a vyhlasovaných tendrov.

“Analýzy verejného obstarávania a kartelových dohôd vo verejnom obstarávaní hovoria o predražení nákupov štátu až o 20 %. Pomerne často sú vopred dohodnuté aj podlimitné zákazky,” upozornil Kremský. Cez verejné obstarávanie pretečie na Slovensku ročne 5 až 7 miliárd eur. “Veľká časť týchto peňazí sa minie neefektívne a s vysokou mierou korupcie,” podotkol expert. Pripomenul, že až 40 % firiem, ktoré sa zúčastnili verejného obstarávania, podľa prieskumu Eurobarometer z roku 2018 uviedlo, že v tendri nevyhrali pre korupciu. SR v tom patrí k najhorším v Európskej únii, len štyri krajiny boli horšie, medzi nimi Grécko, Bulharsko a Rumunsko.

Verejní obstarávatelia by podľa OĽaNO mali mať možnosť v prípade platobnej neschopnosti zhotoviteľa platiť priamo subdodávateľovi. Zoznamy subdodávateľov a ďalších článkov dodávateľského reťazca na nižšej úrovni by však mali byť známe už v čase predloženia ponuky, ak je to možné. Pri opakovaných prehreškoch s neplatením platieb zhotoviteľov subdodávateľom by zas mala byť možnosť pre väčšiu angažovanosť finančnej správy a polície. Hnutie chce iniciovať otvorenú diskusiu o kvalite projektových dokumentácií vo verejnom obstarávaní, ako aj zvýšiť transparentnosť elektronického trhoviska a rozšíriť zverejňovanie štruktúrovaných údajov.

“Navrhneme zaviesť rizikovú mapu, ktorá bude analyzovať správanie dodávateľov v tendroch, systematicky sledovať a kontrolovať exponované a citlivé nákupy, aktivity a projekty vo verejnom obstarávaní,” priblížil Kremský. Iniciovať chcú zriadenie služby, ktorá bude zodpovedná za centrálne verejné obstarávanie najčastejšie využívaných výrobkov a služieb pre ministerstvá pod dohľadom ÚVO. Pre miestne a krajské samosprávy plánujú navrhnúť čiastočne centralizované verejné obstarávanie. Na ÚVO je podľa hnutia potrebné vytvoriť organizačnú zložku so zastúpením inštitúcií tretieho sektora vykonávajúcich dohľad nad transparentnosťou. OĽaNO chce navrhnúť aj vznik stáleho výboru Národnej rady SR na kontrolu ÚVO, ale aj Najvyššieho kontrolného úradu SR a Protimonopolného úradu SR. Aj predsedov týchto inštitúcií by podľa hnutia mala menovať a odvolávať hlava štátu.